lovec na asteroidy

Vytlačiť

Stetoskop

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Čaroslovník - StetoskopStetoskop je zvláštny lekársky prístroj. Používa sa na počúvanie činnosti srdca pacientov. Zložený je z takzvaného „mikrofónu“, ktorý sa kladie pacientovi na hrudník a z gumovej hadice, ktorá vedie zvuk rovno do slúchadiel. Každý správny lekár nosí stetoskop hrdo okolo krku, namiesto náhrdelníka.

Prvý stetoskop zostrojil francúzsky lekár René Laënnec, dobrý kamarát Mišovho dedka. Ak sa dedko dobre pamätá – bolo to v roku, ihahááj, 1816. Osobne mu pomohol zhotoviť ho z dreva.

Veď nečudo, že boli kamaráti, však i dedko sa stal lekárom-vynálezcom tiež, vymyslel domáci stetoskop! A-ha! Parádisko!

Stalo sa to takto:

Mišo sa denne sťažoval na to, že mu srdce ráznejšie tlčie, keď uvidí susedku Katku. Nevedel odhadnúť prečo, nuž poprosil dedka o pomoc. Ten, keďže bol trochu hluchý, prišiel na geniálnu ideu – stočil noviny do valca, priložil Mišovi na hruď a načúval. Tým spôsobom mohol lepšie počuť, čo hovorí Mišovo srdce. Diagnóza bola jednoznačná – Mišo je zamilovaný!
 
„Hííí!“ Mišo ohromene zhíkol, skočil na rovné nohy a ihneď cválal za Katkou nadávať jej, že kvôli nej ochorel!

„Katááá, toto ti neodpustím!“

Dedko si, celý pyšný, spokojne sadol do kresla, vyložil nohy na taburetku a ovinul noviny okolo krku.

„Ako je dobre mať lekára v dome...“

Vytlačiť

Veľryba

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraMá veľryba dáku chybu?
Nie, nemá.
Vydáva hudobné zvuky,
hlbokým hlasom spieva,
vôbec nie je nemá.

Nádherná je, veľkolepá,
stopäťdesiat váži ton!
Oproti nej maličký je
aj kamión, ba aj slon.

Veľryba sa plaví všade
kde sú tmavé oceány.
Keď na povrch vynorí sa
z nozdier má hneď dve fontány.

Je tu iba jedna chyba:
veľryba je ozaj veľká,
avšak vôbec nie je - ryba.

Akože nie? Prosím?
Rozumu ti azda chýba?

Je to zvláštna paráda:
ona rodí mláďatá.
Keď otvoria očné viečka
pýtajú si ihneď - mliečka.

Cickajú si u mami
a dýchajú – pľúcami.
Preto musia sa vynárať,
zo vzduchu si kyslík brať.

Vytlačiť

O vojakovi a koze muzikantke

Zverejnené v Rozprávky

Rozprávky zo sveta - Maďarská rozprávka
Prerozprávala: Katarína Mosnáková – Bagľašová

Ilustrovala: Julijana PavlovićováKde leda bolo, tam leda bolo, bol na svete starý kráľ, ktorý mal palác z alabastru. Krásny, biely bielučičký. Keďže sa bál, aby mu ho niekto nezašpinil, dal pred palác postaviť jedného vojaka, ktorý mal palác strážiť. Vojak ho strážil celú jar, celé leto a jeseň, no v zime sa mu už zunovalo pred palácom postávať. Navyše bolo veľmi chladno a po rozume mu stále chodilo, aký je tento svet nespravodlivý. Chudobný človek musí vonku mrznúť, pokým sa bohatí ohrievajú v teplej izbe a hrubej perine a ani si len nepomyslia, čo sa vonku deje. V tých svojich myšlienkach sa vojak trochu pozabudol a na krásnu, mesiacom osvetlenú alabastrovú stenu napísal:

S peniazmi si vždy poradíš,
bez peňazí – čože urobíš?

Zavčas rána prišli dozorcovia a keď uvideli nápis na stene, hneď odviedli vojaka pred kráľa. Vojak sa priznal a skutočne si myslel, že peniaze sú na tomto svete všetko.

„Tebe ku šťastiu chýbajú iba peniaze?“ pýta sa kráľ.

„Tak je, Vaše veličenstvo,“ odpovie smelo vojak.

„Tak ti ich dám toľko, že ti samy dajú príučku,“ nazlostil sa kráľ a dal vojaka zamurovať do podzemnej komory pod kamenným múrom. Nechal mu iba malé okienko a dobre ho obsypal striebrom a zlatom, aby mal vojak pri sebe všetko, po čom túžil.

Vytlačiť

Kozmonaut

Zverejnené v Básne

Ján Valenta

Ilustrovala: Andrea Gíregová, prváčka, zo Starej PazovyHovorí Ďurko otcovi, mame:
„Poviem vám to, nech viete,         
ja sa chcem stať kozmonautom,                
budem letieť na rakete.“                       

Huncútsky sa usmial otec:
„Pozri nášho kozmonauta,         
 do vesmíru letel by hneď,
 ale nevie vliezť do auta.“       

„Ak aj neviem, naučím sa,  
veď nie som z pralesa.
Ale skús ty voziť čudo,
ktoré nemá kolesá!“

„Povedz nám, ty letec smelý,
 kedy obletíš planétu?
 Peňazí, aj času treba,
 kým zhotovíš raketu.“

Vytlačiť

Vytúžené opíča

Zverejnené v Rozprávky

Nataša Zimanová

Ilustroval: Miroslav ČániIste sa pýtate, čo je to za parádu? Opíča u susedov? O čom to hovoria moji rodičia? Ja som opicu videla len v zoologickej záhrade. To je ale paráda!

Závidím susedovmu Paľkovi. On sa teraz má s kým hrať. On je mladší, má svoje hračky, načo mu je ešte aj opíča?! A čo ja? Už som staršia a bábiky mi spinkajú v krabici. Kocky sú rozhádzané kade-tade a ja sa nudím. Chcem mať aj ja svoju opicu. Keď môže mať susedov Paľko, môžem mať aj ja. To je super nápad! Tak, zajtra večer zvestujem rodičom správu, že si aj ja prajem mať takého miláčika.
 
Totiž, ani by som o susedovom prírastku nevedela, ale zhodou okolností som si vypočula rozhovor medzi rodičmi. Viem, že sa nesluší načúvať, keď sa dospelí zhovárajú, ale som v tom celkom nevinne. Keď som sa učila Svet vôkol nás, vyrušil ma smiech rodičov. Smiali sa na celé hrdlo, nedalo sa ďalej pokračovať v učení. Priznám sa, bola som celkom zvedavá. Viem, že zvedavosť škodí kráse, mamka mi to často opakuje. Ale čo sa dá robiť, uši som si pozorne nastražila:

Vytlačiť

Klopi, klopi

Zverejnené v Básne

Ján Valenta

Ilustrovala: Andrea Gíregová, prváčka, zo Starej PazovyKlopi, klopi na okienko,
klopi, klopi na dvere,
ktože to k nám stále klope?   
Veď si prsty zoderie!

Klopi, klopi, dáždik klope,
ten si prsty nederie,
čím klopanie dlhšie trvá,
okná lepšie operie.

Klopi, klopi, šibú kvapky
po skle ako šialené.
Ach, či okno nie je z toho
azda trochu zranené?

Klopi, klopi, bubnuje si,
kvapka kvapku doháňa.
Choď už, dáždik, inde klopať,
nám je už dosť klopania.

Klopi, klopi, dáždik vraví:
„Nuž, tak sa tu mávajte...
Keď sa okná zas zašpinia,
potom ma zas volajte.“


Ilustrovala: Andrea Gíregová, prváčka, zo Starej Pazovy

 

Vytlačiť

Robot

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Čaroslovník - RobotRobot je stroj, čiže automatické zariadenie, ktoré samostatne vykonáva určitú prácu namiesto človeka. Je to sen každého skutočného leňocha.

Slovo robot vymyslel známy český spisovateľ Karel Čapek, keď sa mu naaaozaj nechcelo nič robiť. Vylihoval pod stromom, upíjal si z citronády a uvažoval o tom, aké by to bolo super, keď by niekto iný napísal jeho novú knihu. Inšpirovaný slovenským slovom ,,robota“ dostal nápad, že by to mohol byť práve robot! Stalo sa to v roku 1920, keď opravdiví roboti vlastne ešte ani nejestvovali.

O mnoho rokov neskôr, navlas ako Karel, pod stromom v záhrade vylihovali Mišo a Paľo.

„Bolo by super,“ premýšľal Mišo, „keby tieto jablká zozbieral niekto iný namiesto nás.“

„Potrebujeme robota!“ skonštatoval Paľo.

„To je nápad! To je ono! Poďme si vyrobiť robota!“

Ako tak ležali, začali spočítavať, čo všetko potrebujú na jedného robota: vedro bude hlava, to je v šope, hrniec bude driek, to nájdu v kuchyni, z metly zhotovia ruky a nohy a huráááá – už to takmer majú!