Michal Babinka

Pekná hádka – lenže krátka

Napadal sneh velikánsky
Šarkovi do pásu;
Janko vyšiel na ulicu,
zavolal na chasu:
„Hopsa, chlapci, tu je radosť,
vstávaj, chasa, hore!
Poďme, chlapci, vystavať si
snehuliaka v dvore!
Vystaváme snehuliaka,
snehu naváľame,
z mrkvy bude noštek jeho,
čiapka? – hrniec dáme.
Guľovať sa tiež budeme.
Kto sa bojí – k mame bež!
Snehuliak sa bude tešiť
z guľovačky našej tiež.
Tu sú sánky a všetky hry,
všetko čo sa sluší.
A neboj sa, kamarát môj,
nezmrznú ti uši!“
Čo vám poviem – tak to bolo:
Tešili sa snehu,
guľovali a hrali sa,
spúšťali sa z brehu.

MIROSLAV DEMÁK

Koncom jari dozreli
čerešne.
Odrazu čerešní nebolo,
asi ich zjedli marhule.
A potom dozreli broskyne a
bolo po marhuliach.
Na broskyniach si pochutnali
melóny.
Trochu neskôr dozreli
hrušky a jablká:
"Ham – ham," a po melónoch
nezostala
ani stopa.
Onedlho dozrelo hrozno a
práve ono spapkalo
všetky jablká a hrušky.
Keď dozreli orechy,
hrozno bolo na jedálnom
lístku.
Nakoniec dozreli duly a
hneď pochrúmali všetky
orechy.
Už bola neskorá jeseň.
Po dulách už nedozrelo
žiadne ovocie.
Čo teraz?
Už nik nezje duly?
?
A vy čo čakáte?

Ilustrácia: Pavel Koza

ŠTEFAN MORAVČÍK

Šepká Švédka Švédovi,
šachistovi Švenovi:
– Šušed, škáčeš šikovne,
šuch štrelcom, niet kráľovnej!
Ši šampión v Štokholme,
o šobáši hovorme.

Šušed, ty ši majšter športu,
ja žaš viem piecť šladkú tortu.
Švédka šušle, šantí, šepká:
– Nie šom predša žiadna šliepka.
Švet to ište pochopí,
keď ša Švéd a šumná Švédka
– kráľ šachu a tortojedka –
šťaštne dajú dokopy!

Tešíte sa na „švadbu”?
Musíme vás sklamať:
šachista je šidlo,
šmykľavý jak mydlo,
vyšmykol sa, šach-mat.

Ilustroval: Pavel Koza