lovec na asteroidy

Vytlačiť

Prvé slová

Zverejnené v Básne

Mária Vršková

Ilustrovala: Diana VigašováCestovateľ plný snov
pozná mnoho jazykov
a koľko rečí žije v ňom,
toľkokrát je človekom.

Základom je angličtina,
pozná ju snáď celý svet.
English world je hra, nie drina,
love je láska, flower kvet.

Kto s nemčinou trávi čas,
vie už rátať eins, zwei, drei.
Treba vedieť der, die, das,
lekcie sú ľahké vraj.

Do Madridu chceš ísť dnes?
Nádherný je Español.
Nauč sa soy, eres, es,
vie to každý, kto tam bol.

Kto má talent, chápe hravo
aj príbuzný jazyk český.
Ich vlevo je naše vľavo,
sedni si a studuj hezky.
Ak máš možnosť, nečakaj,
učíš sa to navždy.
Vieš, čo značí Come stai?
V Ríme to vie každý.

Vytlačiť

Nemilujem turistiku

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraNerád chodím k moru.
Nemilujem lesy, horu.
Cestoval som raz do Viedne –
dopadlo to veľmi biedne.

Nemám chuť na truristiku,
všade plno vresku, kriku.
Fuj, neznášam tlačenicu,
nerád papám fast food, pizzu...

Hurhaj mi je proti vôli,
cesta vlakom tiež ma bolí.
Keď uvidím autobus
cítim iba strach a hnus.

Som ja divný exemplár?
Zaslúžim si faciek pár?
Ja však za to nemôžem,
jednoducho – patrím sem.

Dom je pre mňa sladký med –
áno, ja som domased.
Musím priznať, dámy, páni,
leto strávim tu – vo vani.


Ilustroval: Vladimír Valihora

Vytlačiť

Niko Grafenauer - básne

Zverejnené v Básne

Niko Grafenauer

Ilustrovala: Marija KovačevićováKlobúky

Klobúky sú zvedavé,
preto žijú na hlave.
Všetko vidia z veľkej výšky –
šišky, misky, ba aj myšky.

Vidia ako z rozhľadne,
kto čo komu ukradne.
Pritom celý život sedia.
Príjemnejšie žiť sa nedá.

Majú taký čudný zvyk –
každý dámsky klobúčik
veru v celom šírom svete
pánskemu vždy hlavu pletie.

Keď sa stretnú klobúky,
robia veľké oblúky.
Pekne ticho, a nie rázne,
ich úctivý pozdrav zaznie.

A keď slnko zapadne,
tak sa náhlia do šatne.
Po jednom sa odovzdajú
a už klobú – trkotajú...

Vytlačiť

Traja strašní kominári

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Miroslav ČániTraja strašní kominári
sedia v parku na konári.

Vlasy ako zo slamy,
opálajú nohami.

Krákajú tam ako vrany,
rehocú sa bez zábrany.

Ako čierne veverice
jadierka zo slnečnice
lúskajú čiernymi zubami.
Je to čierne cunami!

Popod idú dámy, páni:
triafajú ich jadierkami!
Pribehli i novinári
vidieť postrach na konári.

Vytlačiť

V dlhom rade na sny

Zverejnené v Básne

Siniša Terzić

Ilustrovala: Marija KovačevićováPobudol som v noci
v dlhom rade na sny,
lenže po tom čakaní
sotva dáke vlastním.
Lebo zbehlé deti
rozobrali všetky,
nuž každý môj spánok
bude na sny riedky.

A tak už tri noci
po sne túžim, lebo
bez nich sa mi nedarí
zostať v spánku sebou.

Vytlačiť

Dáždnik, čo sa dažďa bál

Zverejnené v Básne

Ján Valenta

Ilustrovala: Diana VigašováStojí dáždnik pri okienku
a so strachom cez sklo kuká,
neberte ma na dážď prosím
veď tam zmoknem, smutne fňuká.

Nebojže sa nemaj strachu,
iba vzdýchni si zhlboka,
čo po daždi, nech len prší,
maš kabát čo nepremoká.

Rozmýšľa ten dáždnik stále,
nejak mu to nejde k vôli,
tie kvapky, čo z neba padnú,
iste že to strašne bolí.

Ale kdeže bojko malý,
nebolí to, buď si istý
a k tomu ešte máš výhodu,
od dažďa si stále čistý.

Podľa dažďa aj meno nosíš,
na toto dbaj si zvlášť,
máš úlohu všetkých chrániť,
čo nenosia pršiplášť.

Vytlačiť

Tajomstvo za domom

Zverejnené v Básne

Mária Vršková

Ilustroval: Vladimír ValihoraHanbil som sa prenáramne
(výsledok, ten nebol na mne),
keď som pozval peknú Ninu,
aby prišla zajtra k nám,
že ja čosi nové mám.
(Pošepkám vám: t _ _ _ _ _ _ _ nu!)

Prekvapene vyzvedala
(pri tom krásne oči mala!),
nech jej poviem, čo mám teda –
psíka? Knihu? Či hru snáď?
Jej som nechcel pošepkať.
(Láska je fakt veľká veda...)

Premýšľajúc bola ticho
(ja somár som vtedy kýchol),
pokrčila trochu čelo,
vraj pozvanie záhadné
iste rýchlo uhádne.