Origami

Ján Žolnaj

Mišov otec sa rozhodol olíčiť kuchyňu – hneď, ako mu to rozkázala Mišova matka. S nevídanou radosťou zložil nedočítané noviny a začal ich mrzuto prevracať, húžvať a krkvať, až sa z nich stala papierová čiapka podobajúca sa loďke. Nastokol si ju na hlavu a zazrel na Miša, ktorý obskakoval okolo neho:

– Zázrak! Mágia! Ako si urobil tú čiapku? – vyzvedal sa Mišo udivene.

– To je origami. Staré japonské umenie skladania papiera.

– Origami? – nemohol sa vynačudovať Mišo.

– Ide o umenie tvarovania papiera rôznym skladaním a prehýbaním. Legenda hovorí, že každému, kto poskladá tisíc papierových žeriavov do venca, sa splní jedno želanie.

– Nádhera! Poďme urobiť taký venček. Splní sa nám želanie!

Mišo sa už videl, ako celý deň pozerá kreslené filmy.

– Hm, to vôbec nie je zlý nápad, – otec lenivo zívol, keď si predstavil, ako drieme v kresle, kým čaká na obed.

Okamžite sa dali do roboty. Bežali hore-dolu po dome, až kým nezhromaždili azda všetky noviny a papiere, čo v ňom boli. V strede kuchyne vyrástol ozajstný papierový vrch. Mišo dokonca priniesol i školské knihy, ale otec iba pohrozil prstom.

Nadšene trhali  papiere a rozhadzovali ich všade dookola. Potom ich skladali, prevracali, húžvali a krkvali ako šialení. Zrazu sa dvere rázne otvorili a do kuchyne sa vrútila matka. Keď zočila neporiadok, skoro ju porazilo.

– A toto je čo? – schňapla papierový venček.

Mišo a otec stáli v pozore.

–  Chcem, aby tento neporiadok okamžite zmizol a aby kuchyňa bola olíčená, kým sa vrátim z manikúry! – otočila sa a prudko vyrazila von.

Otec nevoľky urobil ešte jednu papierovú čiapku a podal ju Mišovi:

– Legenda je predsa len pravdivá...

Hlavolamy:

– Čo je to legenda?
– Viete urobiť papierovú loďku?
– Kde sa nachádza Japónsko?