lovec na asteroidy

Vytlačiť

Ročné obdobia

Zverejnené v Rozprávky

Miroslav Gašpar 

Ilustroval: Miroslav ČániMalý Ferko rád chodieval k starým rodičom. Bývali na druhom konci dediny v malej chalupe. Keď ho mama a ocko k babke a dedkovi priviedli, najčastejšie u nich zostával celý deň. Z toho mal nesmiernu radosť tak Ferko, ako aj starí rodičia.

Chlapec u babky a dedka rád trávil čas, lebo mu babkine jedlá veľmi chutili – nikto nevedel uvariť takú dobrú šošovicovú polievku alebo takú chutnú paradajkovú omáčku, či pripraviť takú chutnú pečienku ako babka.

A dedko – ten zas vedel veľmi veľa zaujímavých rozprávok. S vnúčikom veľa času trávili na povale, kde mali staré náradie, ktoré sa v minulosti používalo. Ferko sa pýtal a dedko odpovedal. O každom predmete vedel porozprávať zaujímavý príbeh. Na povale boli aj staré knihy a učebnice, z ktorých sa učili ešte ocko a strýko. Ferko ich rád čítal a predstavoval si ocka ako žiaka.

Raz, keď so starým otcom skúmali povalu, Ferko zočil obrovský drevený rám. Dedko mu vysvetlil, že sú to sane. Počas zimy zapriahli kone či voly a sane používali namiesto voza. Prevážali tak drevo, kukuricu, či slamu alebo seno. Občas sa tak aj sánkovali.

Ferko sa zamyslel a povedal: „Brrrr, nemám rád zimu. Je studená a zaviata. Dni sú krátke a zimné prázdniny tiež. K tomu ešte v zime môžeme aj prechladnúť.“ Potom sa zastavil, poškrabkal sa za pravým uškom:

„Predsa, zima nie je taká zlá. Prichádza Mikuláš, Lucka, potom zdobíme stromček, tešíme sa na Vianoce, spolu si dáme štedrovečernú večeru, vítame Nový rok. Dedko, zima je krásna!“

Potom v kúte spozoroval veľké nožnice. Dedko mu vysvetlil, že sa tie nožnice používali na orezávanie stromov na jar. Ferko povedal: „Ja nemám rád jar. Vždy pokazí sanicu. Na ulici je čľapkanica, mama je z toho nervózna a zavadzia mi aj peľ, lebo potom iba kýcham.“

Zas sa na chvíľku zastavil a pokračoval: „Predsa, na jar sa zobúdza príroda, kvety a stromy pučia, všetko vonia, vracajú sa lastovičky. Už si nemusím dávať čiapku, ktorá mi vždy rozstrapatí vlasy. Môžeme naháňať chrústy a hrať sa vonku. Dedko, ja mám jar rád!“

Vtom zbadal kosu a pýtal sa, na čo sa používa. Dedko vnúčikovi vysvetlil, že v minulosti nemali kombajny a žito v lete žali ručne. Kosili.

Ferko povedal: „Nepáči sa mi leto. Je horúce a strašne ma štípu komáre. Nestačím sa ani vyspať, lebo sa celý deň hrám a pomáham a noc je taká krátka.“

Zasa sa však poškrabkal, tentoraz za ľavým uškom a opravil sa: „V lete ideme k moru. Je tam krásne! Kúpeme sa a plávame spolu s rybkami. Vychutnávame si fantastickú zmrzlinu. Jaj, tá čokoládová je výborná! Prázdniny sú dlhé. Dedko, leto je skvelé, mám ho rád!“

Dedko sa iba spokojne usmieval a pohladkal vnúčika po hlave. Zastavili sa nakoniec aj pri starom pluhu. Dedko chlapčekovi vysvetlil, že na takom pluhu, ktorý ťahali kone, v minulosti v jeseň orávali.

„Jeseň je smutná. Často prší, končia sa prázdniny, treba zas ísť do školy. Odchádzajú lastovičky, opadajú listy. Nemám ju rád!“ Dedko nepovedal nič, lebo vedel, že si to Ferko už o chvíľku rozmyslí.

„Dedko, predsa, v jeseni mám narodeniny. Dostanem veľa darčekov a jeme tortu. Mame a ockovi pomôžem pri jesenných prácach a o chutných kompótoch ti ani nemusím hovoriť. Dedko, aj jeseň je krásna. Mám ju rád!“

Dedko sa iba usmieval a Ferko pochopil, že každé ročné obdobie je zvláštne a krásne. Všetky ich mal rád. Spokojní odišli z povaly, lebo ich babka pozvala na obed. Chutná polievka, výborná omáčka a kuracia pečienka už boli na stole.


Ilustroval: Miroslav Čáni