Ako sa pevná linka teta Inka zoznámila s mobilom

Katarína Mosnáková- Bagľašová

Daniela po dlhšom čase navštívila svoju starú mamu. Počula, že je chorľavá a rozhodla sa preto odcestovať na dedinu a prázdniny stráviť pri nej. Rodičia jej kúpili mobilný telefón, nie iba preto aby ju udobrili, že musí sama cestovať, ale aj preto, aby mohli byť stále v kontakte.

Daniela sa, pravdaže, tešila na svoj nový mobil a nevedela sa od neho oddeliť. Písala si esemesky s kamarátkami, chatovala na internete, sledovala diania a fotky na Facebooku, takže si vôbec ani len nevšimla, ako dlho cestovala. Kamarátov a rodičov mala cez mobil vždy pri sebe a ani len nepocítila, že by jej niekto chýbal.

Po príchode k starej mame, ktorá jej zo dňa na deň vypekávala tie najlepšie koláče, rozprávala zaujímavé príhody z detstva, učila ju kŕmiť domáce zvieratká a vyšívať, Daniela pochopila, že jej vlastne celý tento čas chýbala práve stará mama. Čoskoro zabudla na svoj mobil a venovala sa výlučne iba svojej starkej.

- Bim-bom! Niekto ti píše! - začul sa čudný hlas, ktorý vzbudil pozornosť pevnej linky.

- Kto je to? - pýta sa začudovaný telefón. Takéto zvuky ešte nikdy nepočul.

- Neboj sa, pevná linka teta Inka. To som ja, mobil, - zablikalo z mobilého telefónu, aby upútal pozornosť na seba.

- Robil? Čo si robil, chlapče? - pýta sa prihluchá pevná linka teta Inka.

- Nie, nieeee, Mobil, teta. Alebo keď chcete presnejšie: smartphon. - vysvetľoval mobil.

- Smradfón?! Jáááááj, bože dieťa, aké ti to meno dali? - zasa nepočuje dobre teta Inka. Mobil nahnevaný, že tento starý telefón nepočuje a nepozná čo je to smartphon, vysvetľuje čo sú to za zvuky, ktoré sa predchvíľou počuli:

- Daniele prišla SMS, tak som jej iba oznámil, aby si správu prečítala, - povedal mobil.

- Niekto jej volá? - pýta sa teta Inka.

- Ale nieeeeeee. Veď vám hovorím, že jej niekto píše SMS. Počkajte, môžem vám aj presne povedať, kto to je a čas kedy správu poslal.

- Poslať správu na telefón? - nechápala teta Inka.

- Áno poslať správu, chatovať na Facebooku, pozerať fotky na Twitteri, surfovať na internete... všetko sa to dá, - vysvetľoval nervózny mobil. - Lenže vy ste pravdepodobne telefón z minulého storočia, tak tieto veci nepoznáte.

- Nie, nepoznám... - odpovedala pevná linka, - a už vôbec netuším čo je to Facebook, Twitter či internet. Je to niečo dôležité v živote ľudí? - pýta sa. A na to mobil povýšenecky odpovedá: - Áno, ty, prastarý telefón. To je niečo bez čoho ľudia nemôžu žiť! Čo im zľahčuje komunikáciu a prácu. A otvára im dvere do sveta... Preto nás, smartphony, už takmer všetci majú a nevedia si bez nás predstaviť svet, - chválil sa.

- A moja starká si žije celkom dobre bez nejakého smartphonu, - povedala pevná linka. - Každé ráno si za pomoci mňa zavolá susedu na kávičku, poobede ju zasa kamarátka pozve na koláče, objedná si aj lieky keď treba, alebo sa vyrozpráva s deťmi a vnúčatami, ktoré bývajú v meste. A je z toho celkom šťastná... nepovedala by som, že jej dáky iný telefón chýba, - uvažovala Inka.

- Hahahaha, - smial sa mobil. - Aká ste naivná. Normálne, že je jej dobre, keď nevie o lepšom, - výsmešne povedal.

Takto sa u Danielinej starej mamy začal prvý rozhovor moderného a starého telefónu. Pevná linka teta Inka sa nechcela hádať a preto nasledujúce dve hodiny nerozprávala. Iba počúvala, ako sa mobil vychvaľuje so svojimi multimediálnymi funkciami, najnovšiou kamerou a obsahom svojej pamäťovej karty. Kde všade cestoval a čo videl. Niekoľkokrát zopakoval, ako pevné linky už takmer nikto nepoužíva, až teta Inka sama začala tomu veriť a bola z toho trošku aj smutná. Cítila, že už nie je potrebná na tomto svete, aj keď vlastne ten svet nikdy ani nevidela, lebo nie je mobilná a nemôže cestovať...

Myšlienky prerušila Daniela, ktorá udychčaná doletela k telefónom. - Stará mama spadla. Musím chytro zavolať lekárovi, - utrápene povedala a už sa aj chytala mobilného telefónu. Na internete si vyhľadala číslo ambulancie, vytočila číslo a začala volať. Len čo z druhej strany sestra zdvihla telefón, linka sa prerušila. Daniela pochopila, že sa baterka vybila a mobil sa jej vypol.

- Nieeeeeeee, nie, nie teraz! - vykríkla Daniela nahnevaná, že nemôže zavolať lekárovi, keď je jej tak potrebný. Starká spadla. Bolo potrebné súrne reagovať a jej mobil sa teraz vybil!

Poobzerala sa okolo seba, zočila pevnú linku a rýchlo vytočila posledné vyhľadávané číslo.

- Haló?! - ozvala sa z druhej strany suseda. - Suseda, suseda, rýchlo príďte k nám, stará mama spadla! A pošlite vášho syna po lekára, idem volať do ambulancie, - vyletelo z Daniely a vtom spustila slúchadlo, opäť ho zdvihla a už aj telefonovala lekárovi.

Keď sa mobil zobudil, čiže keď ho Daniela dala na nabíjačku, už bolo všetko v poriadku. Stará mama ležala v posteli s obviazanou hlavou a nohou v sadre. Okolo nej sedeli suseda, Daniela a jej rodičia. Snažili sa ju rozveseliť.

- Čo, čo, čo sa stalo? - opytoval sa zmýlený mobil. - Asi som na chvíľku zaspal.

- No, prespal si takmer celé dva dni. Pravdepodobne sa ti snívalo o krajších veciach, než sa tu u nás udiali, - povedala pevná linka teta Inka.

- Asi sa mi vybila baterka z toľkého rozprávania, - uvažoval mobil. A niečo som zmeškal? Bol som tu potrebný?

- Netráp sa, Daniela sa vynašla aj bez teba. Zmeškal si cestu do nemocnice, lekárov, Danieline slzy a rodičovskú útechu, - povedala Inka a ešte dodala: - Vieš, život sú aj tieto menej pekné, menej moderné, no ľudské okamihy. A treba si aj pre ne nechať dobité baterky.

Oba telefóny vtom pozreli na rodinu, kde sa stará mama práve zasmiala a Daniela ju silno objala. Mobil tú momentku zachytil na fotke, ale nikde ju nezverejňoval. Nechal si ju iba pre seba.

Ilustroval: Vladimír Valihora