O pánovi a vyslúžilcovi

Oldřich Sirovátka

Raz udreli také mrazy, že rieky zamŕzali až na dno a vtáci padali zamrznutí zo stromov na zem.

V tom čase išiel jeden pán gróf na saniach do mesta a cestou stretol satrého vyslúžilého vojaka. Pán rozkázal kočišovi zastaviť a pýtal sa vyslúžilca:

- Ako to, že ty máš na sebe šaty samá diera, samá záplata a pekne si vykračuješ, a ja mám vlčie kožuchy a baranicu, a ešte sa trasiem od zimy?

Starý vyslúžilec odvetil:

- Milosťpán, to je vari preto, že do mojich šiat zima jednou dierou vletí a druhou vyletí von. Ale keď vám raz vlezie pod kožuch, nemá kde vyjsť a zostane vám na tele.

Pán sa zamyslel, tá reč sa mu zdala rozumná.

- Daj mi tie tvoje šaty a vezmi si tuto môj kožuch a baranicu! – kázal vyslúžilcovi. Ten sa zdráhal, ale pán netrpezlivo zvolal:

- Rob, čo ti pán káže!

Tak si vyslúžilec obliekol vlčí kožuch a nasadil baranicu a gróf sa navliekol do starých roztrhaých šiat a rozišli sa. Ale keď pán prešiel kus cesty, premrzol až na kosť a drkotal zubami, že ledva prevravel:

- Obráť sane a rýchlo za tým starým, nech mi vráti môj kožuch!

Kočiš obrátil a hnal sa za vyslúžilcom. Ale to akoby chceli vietor chytiť v poli.

Ilustrovala: Marija Kovačevićová