lovec na asteroidy

Vytlačiť

Naháňačka s papučami

Zverejnené v Rozprávky

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Miroslav ČániNaozaj neviem, čo je to s tými detskými papučami. Akoby boli živé. Stále sú v pohybe, stále sa skrývajú, stále od našich chlapcov bočia. Raz sú tu, potom hneď tam, raz na schodoch pred vchodom, potom zasa na opačnej strane, na terase. Zalezú do psej búdy, potom do kúpelne, hneď nato pod koberec, neraz i do kvetináča s palmou. A nedržia sa spolu, v páre, to nie, pohybujú sa a skrývajú samostatne, každá sólo. Ľavá je napríklad na poschodí v detskej, kým pravá vykúka spoza chladničky, v kuchyni na prízemí. Jednu, pásikavú, našiel som včera dokonca vo vlastnej papuči. Učupila sa tam, schúlila, ani muk.

- Chlapci, kde máte papuče? Nebehajte sa bosí!

- Chalani, obujte sa, prechladnete!

Takto ich napomíname každý deň, mamina a ja, nespočetne krát každý deň. A naši chlapci sú slušní, zodpovední, dávajú si pozor na zdravie. Oni sa obuť chcú. Len keby tie papuče sedeli na mieste a nepobehovali kade-tade po celom dome a neskrývali sa.

- Mamáá! Kde sú mi papuče! – volá mladší. – Tatáá, kde je mamáá?

- Hore vo svojej, oddychuje.

Bosý beží hore.

- Mamáá...

- Jednu som našla tu pod mojim vankúšom. A druhú pohľadaj dolu.

Zakvakuje v jednej papuči dolu po schodoch.

- Pomaly, nespadni!

- Kde mi je druhá? Možno ju Koko schovala? Tatáá, kde je Kokóó?

- Neviem, pozri v pracovni.

Hrnie sa v jednej papuči hore. V pracovni nebola. Koko, naša biela sučka. Šuchce sa v tej jednej papuči dolu. Ten náš mladší syn, nie Koko.

- Možno je v hostinskej... – mudruje mladší.

- Len už nebehaj, prosím Ťa, ako blázon.

- Hľadám si papuču. Vravíte, že nesmiem po dome behať bosý. Kokó, kde  mi je papuča. Psík spí pri pohovke, ospanlivo otvára oči.

- Nože sa pohni, nech vidím! Tu jéé! Koko ležala na nééj!

Vyťahuje pásikovanú modrú papuču spod nášho pohovkového psíčka, ktorého na pohovku nepúšťame, lebo mama vraví, že nám ju pazúrikmi podriape. A tata tú pohovku ešte spláca, nuž si na ňu nesmieme líhať ani my, okrem keď sme chorí.

- Tu jééé, Koko ležala na nej!

- Tak si ju už obuj, podlaha je chladná, prechladneš!

- Ale už sa mi nechce byť vnútri, idem sa von okúpať! (Asi som vám zabudol povedať, že dej tejto poviedočky sa odohráva v lete.)

A už hádže papuče a letí na dvor. A papuče iba na to čakajú. Už aj sa rozbehnú, jedna sem, druhá tam, ľava doprava, pravá doľava, utekajú, každá hľadá nový úkryt... A aj Koko sa na jednu podozrivo pozerá.

V tom už do domu vchádza starší, počujem ako po chladných chodbových kachličkách tľapkajú jeho bosé nohy.

- Obuj sa, nebehaj bosý!

- Kde sú mi papuče? Mamáá! Tatáá, kde je mamáá?

Papučový kolotoč sa točí bez prestávky, naháňačka s papučami  pokračuje plným prúdom.

Niekedy mám toho naozaj dosť. Utešujem sa tým, že detské papuče sú každý rok o číslo väčšie.

Bude im čoraz ťažšie nájsť si skrýšu.


Ilustroval: Miroslav Čáni