Niektoré správne veci majú nesprávne mená

Zoroslav Jesenský

Napríklad taká veľryba. Veď ona je cicavec. Rodí mláďatá a tie cicajú. Teda, žiadna ryba.

Alebo Zem. Zemeguľa. Jej povrch je predsa z dvoch tretín voda. Teda Voda. Vodoguľa, tak by to bolo správne.

Alebo povedzme  sobota. Predchádzajú jej štvrtok, piatok...nebolo by lepšie šiestok? Bolo, samozrejme.

A nedeľa – siedmok.

Potom ruky. Ak kôň, pes, zajac, žaba... majú predné a zadné nohy, prečo my máme nohy a ruky. Navrhujem, aby sa naše ruky tiež zvali predné, alebo hoci aj horné nohy. Že mi na nich nechodíme? Povedzte to Mirovi, ten na rukách chodí lepšie, ako niektorí na nohách. Hoci  sú mu vtedy ruky vlastne dolné nohy a nohy aj s teniskami tancujú vo vzduchu, hore.  Teda – žiadne ruky. Horné a dolné nohy a bodka.

Napadá ma aj taká uhorka.

Mama si včera zabudla dať do kávy cukor. Uchlipla si a zvolala: ú – horká!
A ja som o horkej uhorke ešte nepočul. Ani vy nie, že.
Nuž, určite by bolo lepšie: ú – kyslá! Ukysla.

Mám ešte niekoľko nápadov, ale nechcem otravovať.
No vidíte, aj slovo otravný. Akoby bol poobtieraný o trávu. Ľahneš si tak na trávu a zmeníš sa na otravu.

Je to blbé, že.

Ale nebojte, ja to všetko pomením, ponaprávam.
Mám pod posteľou špeciálne kladivo na oprávanie slov.
Klep, buch - a je to.
Ak aj netrafím nesprávne slovo, určite  trafím ten správny prst.

Ilustrovala: Marija Kovačevićová