Bláznivé cestovanie

Krista Bendová

Bolo raz jedno NIČ. Nijako nevyzeralo, pretože nemalo nijaké telo. Bolo to naozajstné veľké NIČ. To NIČ si raz rozmyslelo, že sa vydá na cestu okolo sveta. Sadlo si do auta vedľa šoféra a odviezlo sa s ním asi dvesto kilometrov. Šofér celkom NIČ nezbadal. Ako by aj mohol zbadať NIČ? Potom zoskočilo z auta, nastúpilo na električku, ale lístok si nekúpilo. Načo by si NIČ kupovalo lístok? Platiť musia len cestujúci nad šesť rokov, nie nijaké NIČ.

Keď električka zastala na hlavnej stanici, nastúpilo NIČ do medzinárodného expresu a sadlo si jednej panej na klobúk. Pani celou cestou nariekala:
 
- Keby ste len vedeli, koľko starostí mám na svojej úbohej hlave!

Príbuzní ju utešovali:

- To nič, to ti onedlho spadne z hlavy, - a ani nevedeli, akú mali pravdu.
 
NIČ naozaj spadlo tej panej z hlavy a v najbližšom prístave nastúpilo na zaoceánsky parník. Parník sa cestou potopil, všetci zahynuli, ale NIČ nezahynulo.

Keď je niečo NIČ, má tú výhodu, že nemôže ani zahynúť. Z mora ho vylovili rybári v ten deň, keď nechytili ani rybu. Chytili NIČ a NIČ bolo strašne rado, že je zase na suchu. Sadlo si do najbližšieho leitadla, s ktorým sa nestalo NIČ zlé, a šťastlivo sa dostalo až na austrálsku pevninu. Tam sa NIČ zaradilo medzi chodcov. Chodilo s nimi akoby NIČ, len tak, a obzeralo si Austráliu. Možno tam chodí dodnes a nik ešte NIČ zvláštne nezbadal. Ktože by aj zbadal, keď je len také veľké NIČ?

Ilustrovala: Diana Vigašová