lovec na asteroidy

Vytlačiť

Rozprávka o opiciach

Zverejnené v Rozprávky

Dušan Radović

Ilustroval: Miroslav ČániVoľakeky opice vôbec nemali chvosty.
Mali chvosty, lenže to neboli chvosty, ale ozajstné, naozajstné dáždniky. Pestré, krásne, čo sa otvárajú i zatvárajú.

Keď prší, všetky zvieratká moknú, iba opice roztvoria svoje dáždniky a suché pod nimi čušia. Keď páli slnko, opice driemu v chládku, ukryté pod tými istými dáždnikmi.

Bolo im veľmi dobre. Každá opica mala jeden malý dáždnik.
Ale pretože opice žili v lesoch a pretože v lesoch je veľa stromov a pretože zo stromu vyrastá množstvo konárov a pretože opice po konároch stále skáču – dáždniky sa im stále trhali. Nikdy nemohli byť pekné a nové.

Vytlačiť

O pánovi a vyslúžilcovi

Zverejnené v Rozprávky

Oldřich Sirovátka

Ilustrovala: Marija KovačevićováRaz udreli také mrazy, že rieky zamŕzali až na dno a vtáci padali zamrznutí zo stromov na zem.

V tom čase išiel jeden pán gróf na saniach do mesta a cestou stretol satrého vyslúžilého vojaka. Pán rozkázal kočišovi zastaviť a pýtal sa vyslúžilca:

- Ako to, že ty máš na sebe šaty samá diera, samá záplata a pekne si vykračuješ, a ja mám vlčie kožuchy a baranicu, a ešte sa trasiem od zimy?

Starý vyslúžilec odvetil:

- Milosťpán, to je vari preto, že do mojich šiat zima jednou dierou vletí a druhou vyletí von. Ale keď vám raz vlezie pod kožuch, nemá kde vyjsť a zostane vám na tele.

Vytlačiť

Ako privolať sneh?

Zverejnené v Rozprávky

Martina Bartošová

Ako privolať sneh?Keď som sa na hodine zemepisu potichu opýtal spolužiaka Gabriela, ktoré ročné obdobie má najradšej, jeho odpoveď ma zarazila.

Dlaňou som sa udrel po čele a prevrátil som oči: „Čože?“ Jeho tvár sa zamračila a cez zuby mi odbrúsil: „No proste je – seň!“ Pani učiteľka na nás prísne pozrela. Mali sme však šťastie, lebo práve zazvonil zvonček.

„Prečo jeseň?“ pomyslel som si. „Veď ja sa na jeseň vôbec neteším! V jeseni sa začína škola. So školou sa začínajú problémy. Matika, fyzika, chémia, diktát, uf... Ako sa mu môže páčiť jeseň?!“

Zrazu mi napadla vynikajúca myšlienka. Privolám k nám sneh, aby sa jeseň čím skôr skončila! Sesternica Anna písala na facebooku, že v Bratislave už sneží. Tak prečo by nesnežilo aj u nás?

Vytlačiť

Nočná návšteva

Zverejnené v Rozprávky

Alois Mikulka

Ilustroval: Miroslav ČániMinulú noc pristál u susedov na dvore lietajúci tanier.

Vystúpili z neho dvaja čudesní chlapíci s trúbkovými ušami aj nosom, opatrne sa porozhliadali, schytili búdu so spiacim Dunčom, naložili ju do lietajúceho taniera, a skôr ako sa kto nazdal, boli fuč!

Neuplynula však ani hodina a lietajúci tanier znova pristál u susedov na dvore, z dvierok vyletel Dunčo a za ním sa vykotúľala jeho búda.

Potom sa vysunuli skladacie schodíky a po nich vybehol jeden z vesmírnych chlapíkov, ustavične si škriabal všetky trúbky a pritom rapotal: -  Ty si jeden škaredý pozemšťan! Zamoril si celú našu vesmírnu loď tými malými zúrivými hryzošmi, čo máš v kožuchu. Čert ťa nám bol dlžen! – A odpľul si z maličkého reproduktora, nastúpil a lietajúci tanier znova odletel.

Rozospatý Dunčo za ním  ešte chvíľu zízal, potom naširoko zívol a zaliezol do prevrhnutej búdy. A v tej chvíli pokojne zaspal.

Ilustroval: Miroslav Čáni

Vytlačiť

Všetkým nevyhovieš

Zverejnené v Rozprávky

(Nemecká ľudová rozprávka)

Ilustrovala: Irena IvovićováNiesol sa raz človek na somárovi. Syn kráčal pešo popri ňom. Stretne ich pocestný a hovorí:
„Ej, otec, nerobíš dobre, že ty sa nesieš a syna necháš ísť pešo. Tvoje nohy sú mocnejšie.“

Otec zosadol a nechal ísť na somárovi syna. Tu ich postretne iný pocestný a vraví:
„Šuhajko, nerobíš dobre, že ty sa nesieš a otca necháš ísť pešo. Ty máš mladšie nohy.“

Sadli si teda na somára obaja a išli tak kus cesty. Ide tretí pocestný a vraví:
„To je ale surovosť! Dvaja blázni na slabom zvierati! Či by som nevzal palicu a nevykúril vás oboch?“

Otec so synom zosadli a išli pešo, jeden po pravej, druhý po ľavej strane a v prostriedku somár.  Tu ide štvrtý pocestný a hovorí:
„Ste vy ale čudáci. Nie dosť, že pešo musia ísť dvaja. Aspoň tretí sa mohol niesť.“

Nato otec zviazal somárovi predné nohy, syn zadné, zo stromu pri ceste spravili kôl, zavesili somára na kôl a na pleciach ho niesli domov.

Tak ďaleko to môže prísť, keď chceme každému urobiť po vôli.

Ilustrovala: Irena Ivovićová

Vytlačiť

Lekárska prehliadka

Zverejnené v Rozprávky

Dragan Lukić

Ilustrovala: Jana NovákováJasna prechladla, začala kašlať. Mama ju zaviedla k lekárovi. Ale Jasna nijako nechcela lekárovi dovoliť, aby ju prezrel.

„Jasna, čo ťa bolí?“
„Nič.“
„Nebolí ťa koleno?“
„Nie.“
„Ani prsty na ľavej ruke?“
„Ani prsty na pravej ruke?“
„A nebolí ťa...nebolí ťa... mašľa vo vlasoch?“
Jasna sa zasmiala a hovorí: „Áno, mašľa vo vlasoh ma bolí.“
„Nuž, tak ju teda prezrieme,“ povedal lekár a prezrel modrú mašľu, vlasy, čelo, oči,  nos
a hrdlo.

Vytlačiť

Zajac a korytnačka

Zverejnené v Rozprávky

Martina Bartošová

www.clipartkid.comRaz sa vybral zajac s korytnačkou do mesta.

Cesta bola dlhá, slniečko pripekalo. Keby bol v blízkosti aspoň nejaký strom, aby sa skryli do chládku!

Podráždenému zajacovi zrazu napadlo, že využije svoje rýchle nohy a príde do mesta skôr než korytnačka. „Veď si ona bezo mňa poradí,“ pomyslel si.

Ani jej nestačil povedať „čau, maj sa!“, zmizol ako blesk.

Keď prešiel hodný kus cesty, pocítil únavu a obrovský smäd. Zatočila sa mu hlava, potkol sa a spadol do priekopy. Tak sa korytnačka dostala do mesta skôr než on.

PONAUČENIE: neopúšťaj svojich kamarátov len preto, ak sú v niektorých veciach menej šikovní než ty.