lovec na asteroidy

Vytlačiť

Ako sa I zasnúbilo s Y

Zverejnené v Rozprávky

Aneta Lomenová

Ilustroval: Miroslav ČániVo veľkej krajine zázrakov, nie v tej, kde kedysi zablúdila malá Alisa, ale vo zvláštnej virtuálnej krajinke, kde sa hovorí jedným jazykom a platia tie isté pravidlá pre všetkých, žijú obyvatelia veľmi malého vzrastu a nepravidelnej postavy.

Každý je, predstavte si, inakší. Je to krajina, kde si obyvatelia zakladajú na slovenskej gramatike a majú ju radi, lebo keby ju nemali radi, tak by vlastne nemilovali ani samých seba.

Títo zvláštni ľudkovia pochádzajú z rodu interpunkčných znamienok a ten poklad, z ktorého všetci pochádzajú nazvali Pravopis.

Vytlačiť

O mravcovi

Zverejnené v Rozprávky

Ivan Andrejević Krylov

Ilustrácia: Daniela VagašováV mravenisku žil veľký, silný mravec. Dokázal zdvihnúť zrnko jačmeňa a nebál sa ani pavúka. Všetci ho chválili, až mu stúpla sláva do hlavy. Rozhodol sa, že svoju silu predvedie v meste.

Keď šiel okolo sedliak s vozom sena, vliezol mravec do sena. Myslel si, že keď prídu do mesta, bude ho každý obdivovať. V sene ho však nikto nevidel, i keď sa čo najviac snažil predvádzať.

Ľudia si všímali to svoje a nikto oňho nestál. Posťažoval sa psovi, že u nich v mravenisku by sa na jeho silu všetci prišli radi pozrieť.

Pes mu odpovedal: „Čo doma k sláve stačí, svet ešte neomráči.“

(redakčne upravené)


Ilustrácia: Daniela Vagašová

Vytlačiť

Moje prvé stretnutie s denníčkom

Zverejnené v Rozprávky

Milina Čiliaková

Ilustrácia: Miroslav ČániUtorok, 6. 10. 2015

Práve dnes a to presne v tejto chvíli, som sa rozhodla, že ti začnem písať. Preto ti zo srdca blahoželám, stal si sa mojím najlepším kamarátom. Budem ťa volať Bobi. Dostal si meno po mojom milovanom psíkovi, ktorý nás opustil ešte pred dvomi rokmi.

Jemu som mohla všetko povedať. Dokonca raz som mu rozprávala o mojich problémoch až tri hodiny a on ma dokázal počúvať po celý ten čas a nikdy neprezradil moje tajomstvá.

K tomu ma aj oblizol alebo mi skočil na kolená. Takže, máš tú česť dostať meno po ňom. Dúfam, že mi budeš taký verný kamarát, ako mi bol aj on.

Vytlačiť

Dvaja priatelia a psy

Zverejnené v Rozprávky

Ivan Andrejević Krylov

Ilustrácia: Daniela VagašováDvaja priatelia raz nadránom kráčali domov a boli celkom ponorení do debaty. Vtom ich spod jednej brány zacítil pes a začal veľmi štekať. Pridal sa aj druhý pes, tretí, štvrtý a o chvíľu štekala celá ulica. Jeden z priateľov sa zohol pre kameň. Druhý ho však zastavil:

„Chceš ich rozdráždiť ešte viac? Radšej si ich nevšímaj. Urobíme lepšie, keď pôjdeme ďalej. Ako ich poznám, vyštekajú sa a o chvíľu bude ticho.“

A naozaj. Minuli ešte zopár plotov, doštekal aj posledný pes a ulicou sa opäť rozhostilo ticho.

(redakčne upravené)


Ilustrácia: Daniela Vagašová

Vytlačiť

Tajomstvo kuchárkinho prsteňa

Zverejnené v Rozprávky

Zoroslav Jesenský

Ilustrácia: Vladimír ValihoraJedného dňa naša pani kuchárka miesila pri otvorenom okne cesto, že žiakom napečie lepníky. Ako obyčajne, z prsta si zložila zásnubný prsteň, aby jej ho „cesto nezjedlo“. Údajne ho pred mnohými rokmi dostala od svojho snúbenca, mäsiarskeho pomocníka Ďura Anušjaka, ktorý potom ale zmizol a nikdy viac sa neukázal. Naša pani kuchárka tvrdila, že odišiel do Ameriky, že tam sa vyškolil za kozmonauta a že je otázka času, kedy poletí na Saturn, kde vraj majú najkrajšie prstene, aké človek kedy videl. A že jej Ďuro jeden určite prinesie a s ňou sa potom ožení. Pani kuchárka milovala prstene, len čo je pravda.

Vytlačiť

Myši a kocúr

Zverejnené v Rozprávky

La Fontaine

Ilustrácia: Miroslav ČániNa veľkom dvore sa myši mali dobre. Kde-tu našli rozsypané zrnká, omrvinky a iné pochúťky. Avšak popri radosti mali i starosti, lebo na dvore býval aj ryšavý kocúr. Bol veľký a nebezpečne prefíkaný. Na slnku sa tváril, že spí, ale prižmúrenými očami pozoroval okolie. Skok! A úbohú myšku držal v pazúroch.

Najstarší myšiak zvolal na povale poradu. Postavil sa na prevrátený kvetináč a povedal: „Je načase, aby sme skoncovali so strachom! Má niekto návrh, ako sa môžeme pred kocúrom ochrániť?“

Vytlačiť

Každý deň sa niečo nové naučím

Zverejnené v Rozprávky

Katarína Mosnáková - Bagľašová

Ilustrácia: Daniela VagašováNaša časť dediny sa volá Prkosovo. Už sám názov nasvedčuje, že tu bývajú smelí chlapci. Junáci, ktorí sa ničoho neboja a ktorým sa nikto neopováži vzdorovať, teda po našsky prkosiť. Tak tomu bolo keď tu rástol starý otec, tiež keď chalaniskom bol môj otec a tak je tomu aj dnes. Prkosovo je proste sila. A jednoducho  musíte mať v živote šťastie, aby ste sa narodili a vyrastali práve v tejto časti dediny.

Prkosovo sa nachádza na konci Zelenej ulice v Jánošíku. Je to vlastne koniec dediny. A možnože aj koniec sveta. Nie som si však celkom istý, ale mamka stále hovorí, že sa vydala na koniec sveta, tak predpokladám, že sa ten svet práve tu na Prkosove končí.

Máme tu obrovské blatové jarky a v nich veľké zelené skokany. Také veľké, že sa občas dokážu zmeniť na draky a z nevysvetliteľných dôvodov vrhnú sa na dievčatá z našej ulice a my chlapci ich potom musíme horko-ťažko vyslobodiť a zachrániť. Toto sa napríklad nikto neopováži urobiť, iba my z Prkosova.

Neďaleko nášho domu je aj prkosovský hrad. To vlastne ani nie je hrad, ale starý opustený dom, obrastený tŕním, stromami a burinou. No keby ste sa doňho lepšie zahľadeli, videli by ste, že sa celkom podobá na hrad. Hrad, v ktorom panujú bratia Supekovci, Miro a Vlado Kuľovci, občas aj bratia Šterbovci a ja jediný Žiak. Už samé priezvisko hovorí, že sa zo dňa na deň učím niečo nové. Nielen v škole, ale aj tu na Prkosove. A ako najmladší v tejto družine, zatiaľ vykonávam tie ľahšie úlohy: pomáham postaviť skrýšu, chytám skokany, oprávam kamarátom gumipušky, vystraším dievčatá, ktoré si sem chodia trhať fialky a podobne.