Superhrdina
Ján Žolnaj
Paľo, Ondro a Števo boli siláci. Každý o tri hlavy vyšší odo mňa.
Paľovo vlastné meno je vlastne Palisko. Tak je zapísaný do matriky. Vskutku iba niekoľkí privilegovaní ho smú tak oslovovať, a iba jeho vlastná mať ho smie volať Paľko, aj to len v nedeľu, keď ho nežne prebúdza k obedu.
Ondro má hlavu ako dve. Krk nemá – zhltli ho svaly. V škole ho volajú Svalibuk, aj to iba tí, čo sa jeho meno opovážia vysloviť.
Števovi vyhúkli fúzy skôr než jeho vlastnému otcovi. Má také ručiská, že keď tlieska sám sebe, tlieskaním prekonáva najsilnejší víchor. Tým, ktorým je to dovolené, volajú ho Víchrisko.
Palisko, Svalibuk a Víchrisko. Všetci traja o tri hlavy vyšší odo mňa. Traja obludní mušketieri.
Nemusím ani hovoriť, že boli nebojácni. Najmä, keď boli na hŕbe. Lavičky v parku sa samy od seba lámali, keď spozorovali, že sa im tá roztopašná družina približuje. Okná na domoch sa ihneď skrývali za žáluzie a lopty sa ozlomkrky prehadzovali cez susedov plot. Opravdivá pohroma.