lovec na asteroidy

Vytlačiť

Starý otec a vnúča

Zverejnené v Rozprávky

Ilustrácia: Miroslav ČániLev Nikolajevič Tolstoj

Starý otec veľmi ostarel. Nohy ho neposlúchali, na oči nevidel, na uši nepočul, zuby nemal. A keď jedol, tieklo mu z úst. Syn a nevesta ho prestali brávať k stolu a nechávali ho obedovať za pecou. Raz mu dali obed do misky. Chcel ju zdvihnúť, ale vypadla mu a rozbila sa. Nevesta začala starca hrešiť, že im v dome všetko kazí a misky rozbíja, a povedala, že teraz mu bude obed dávať do vahančeka. Starček si len vzdychol a nič nepovedal.

Sedí si raz muž so ženou doma a dívajú sa: ich synáčik sa baví na zemi s doštičkami – čosi skladá. Otec sa ho spýta: “Čo to robíš, Miša?” A Miša vraví: “Robím vahanček, otecko. Keď budete s mamičkou starí, aby som vás z toho vahančeka mohol kŕmiť.” Muž so ženou pozreli na seba a rozplakali sa. Zahanbili sa, že tak urazili starčeka, a odvtedy ho brávali k stolu a starali sa o neho.


Ilustrácia: Miroslav Čáni

Vytlačiť

Vymyslené bytosti to nemajú ľahké Alebo: Tati, kúp mi kombajn Claas

Zverejnené v Rozprávky

Zoroslav Jesenský

Ilustrácia: Daniela Filipović-    Tati, ak aj tohto roku ty budeš Dedko Mráz, kúp mi kombajn Claas, dobre? Taký, ako čo má Igor, dobre? Mama bude Mikuláš a on mi donesie autíčko Karsik.
-    Dobre, chlapče, len neviem, či tohto roku Dedko Mráz vôbec príde.
-    Prečo by neprišiel? Musííí!
-    Počul som, že má problémy...hmm...so saňami...
-    A Mikuláš? Príde?
-    Ak ti mama sľúbila, tak hádam určite príde. A už mám tých vymyslených bytostí tak trochu dosť - zahundrem si popod nos.
-    Dedo Mráz je vymyslený?
-    No tak samozrejme, že je vymyslený.
-    A Mikuláš?
-    Aj ten je vymyslený.
-    A Ježiško?
-    Aký Ježiško?
-    Igor vraví, že jemu darčeky prináša Ježiško.
-    Ten je najvymyslenejší zo všetkých.

Vytlačiť

Kino

Zverejnené v Rozprávky

Eleonóra Gašparová

Ilustrácia: Miroslav ČániVšetci piataci sme sa chystali do kina, lebo hrali film o prírode. Ja som sa postavil na samý koniec zástupu, pretože bol sneh a chcel som sa kĺzať. Aj gule som mohol robiť a hádzať do dievčeniec. Pani učiteľka išla vpredu s Mariánom Pifkom, on sa radšej rozpráva s dospelými ako so spolužiakmi.

Keď sme išli okolo nášho domu, robil som sa, že to nie je náš dom a otočil som hlavu na druhú stranu. Keby ma mama zbadala, že idem na konci sám, veľmi by sa hnevala. Ona chce, aby som bol vždy vpredu. Aj v rade, aj v škole.

Vytlačiť

Vážny rozhovor s mamou

Zverejnené v Rozprávky

Mária Kotvášová Jonášová

Ilustrácia: Miroslav ČániŠtvrták Vladko prišiel zo školy zamyslený. Mama si to hneď všimla, veď mamy vedia všetko o svojich deťoch. Takmer všetko. Unavene si sadol na stoličku, vedľa seba spustil ťažkú tašku a tichým hlasom prevravel:
„Mama, poď, chcem ti niečo vážne povedať!“
Mama sa na neho začudovane pozrela. Takého ho ešte nevidela. Vždy sa zo školy vracal veselý. Už odo dverí rozprával, čo sa mu prihodilo v škole a vyzvedal sa, čo nového doma. Teraz pokojne sedel, oči uprel kamsi doďaleka. Pomyslela si, že sa pohádal s kamarátmi, alebo dostal slabšiu známku.
„Povedz, syn môj!“
„Viacej do školy nepôjdem!“
„Prečo?“ prekvapila sa.
„Nechcem ísť!“ nervózne vstal.
Mama sa znepokojila. Hádam neurobil nejakú hlúposť?!
„Čo tým myslíš, že nechceš ísť?“
„Nechcem, a hotovo!!!“ vykríkol.
Mama mala pocit, že sa mu v škole stalo niečo veľmi strašné. Preľakla sa a hlava sa jej začala plniť neuveriteľnými hrôzami, že jej syn fajčil a prichytili ho, alebo sa s niekým pobil, rozbíjal vypínače po škole...

Vytlačiť

Líštička a hlaváč

Zverejnené v Rozprávky

Bájka

Ilustrácia: Miroslav ČániVykračovala si raz mladá líštička po morskom brehu, keď vtom z vody vykukla ryba, ktorej rybári vravia hlaváč.

Hlaváč si líštičku zvedavo obzeral a potom sa na ňu uprene zadíval. Keď ho líštička zazrela, zaspievala mu takúto pesničku:
„Ej, či si ty okatý, ako súdok pupkatý...!“

Hlaváč sa nedal:
„A ty si smiešna, chlpatá a v mori by si sa hneď utopila!“ povedal jej.

Keď to líštička počula, rozplakala sa a zutekala domov. Mamička sa jej spytuje:
„Ktože ti ublížil, dieťa moje? Prečo plačeš?“

„Akože by som nepakala?“ odpovedala líštička. „Stretla som hlaváča.“
„No a čože je na tom?“
„Posmieval sa mi. Povedal mi, že som smiešna a chlpatá.“

Mamička sa jej spytuje: „A ty čo? Ty si mu pred tým nič nepovedala?“
„Povedala,“ priznala sa líštička, „povedala som mu len toľko, že je okatý, ako súdok pupkatý...“

„Tak je to teda,“ vraví líštičke mamička. „Ty si sa začala posmievať prvá.“

 

(ľudová, z knihy Čítajme si spolu)

Ilustrácia: Miroslav Čáni

 

Vytlačiť

Ide T-rex do školy

Zverejnené v Rozprávky

ZOROSLAV JESENSKÝ

Ilustrácia: Miroslav ČániVybral sa náš T-rex do školy.

Hlava veľká, oči nahnevané, zuby ako píla.

Chŕŕŕ!

Roztrhám ťa!

Zjem!

Školská taška je veľká, zelená. Reflexná, teda odráža svetlo.

Aby vodiči automobilov a nákladiakov T-rexa zďaleka uvideli. A spomalili.

Vytlačiť

Izabela

Zverejnené v Rozprávky

JÁN ŽOLNAJ

izabelaDosťahovala sa do nášho mesta na začiatku školského roku. Dlhé  kučeravé ryšavé vlasy a prekrásne pehy na tvári čo mi pripomínajú lienky. Štihlá, vysoká a keď sa usmeje tie lienky akoby, spolu s úsmevom, tancovali. Volá sa Izabela.

    Ona bola dôvodom aby som sa začal zaúčať krasopisu. Mal som celý jeden zošit vypísaný iba jej menom: Izabela. Každym písmenom som sa pokúšal napodobniť jej postavu. Písal som všade: doma, v škole na hodine matematiky, za obedom lyžicou v tanieri polievky, písal som dokonca i keď som spal. Stal sa so mňa spisovateľ, ktorý písal iba jedno slovo. To najkrajšie – jej meno. Izabela.