Katarína Mosnáková- Bagľašová

Daniela po dlhšom čase navštívila svoju starú mamu. Počula, že je chorľavá a rozhodla sa preto odcestovať na dedinu a prázdniny stráviť pri nej. Rodičia jej kúpili mobilný telefón, nie iba preto aby ju udobrili, že musí sama cestovať, ale aj preto, aby mohli byť stále v kontakte.

Daniela sa, pravdaže, tešila na svoj nový mobil a nevedela sa od neho oddeliť. Písala si esemesky s kamarátkami, chatovala na internete, sledovala diania a fotky na Facebooku, takže si vôbec ani len nevšimla, ako dlho cestovala. Kamarátov a rodičov mala cez mobil vždy pri sebe a ani len nepocítila, že by jej niekto chýbal.

Po príchode k starej mame, ktorá jej zo dňa na deň vypekávala tie najlepšie koláče, rozprávala zaujímavé príhody z detstva, učila ju kŕmiť domáce zvieratká a vyšívať, Daniela pochopila, že jej vlastne celý tento čas chýbala práve stará mama. Čoskoro zabudla na svoj mobil a venovala sa výlučne iba svojej starkej.

(španielska bájka)

Kohút hrabal na smetisku. Natrafila na neho líška a skočila po ňom, lebo sa jej zažiadalo hydiny. Ale kohútikovi sa podarilo ujsť, zatrepotal krídlami a vyletel na strom.

Líška pribehla pod strom, obiehala okolo neho a zaliečala sa kohútovi:

„Neboj sa, kmotor kohút. Prišla som ti povedať, že kráľ vydal rozkaz, aby sa všetky zvietará v krajine pomierili. Zlietni zo stromu dole.“

Len čo to líška dopovedala, začula za sebou brechať poľovníckeho chrta, nuž dala nohy na plecia a zvolala na kohúta:

„Dobre, maj sa, kmotor kohút. Prídem inokedy. Teraz radšej idem, lebo neviem, či chrt správne porozumel kráľovmu rozkazu.“

Ilustrovala: Daniela Vagašová

Bájka (podľa Ezopa)

Dve mačky našli kúsok syra. Keďže sa nevedeli rozdeliť, rozhodli sa, že zájdu za sudcom zvierat, múdrou opicou. Chceli, aby opica rozdelila syr na dve polovice tak, aby ani jedna mačka nepochodila zle.

Opici sa úloha zapáčila. Najprv si dala priniesť váhy, potom syr rozdelila na dve rovnaké časti a položila ich do oboch misiek. Jedna polovica syra však bola trochu ťažšia a miska sa prevážila.

Aneta Lomenová

Vo veľkej krajine zázrakov, nie v tej, kde kedysi zablúdila malá Alisa, ale vo zvláštnej virtuálnej krajinke, kde sa hovorí jedným jazykom a platia tie isté pravidlá pre všetkých, žijú obyvatelia veľmi malého vzrastu a nepravidelnej postavy.

Každý je, predstavte si, inakší. Je to krajina, kde si obyvatelia zakladajú na slovenskej gramatike a majú ju radi, lebo keby ju nemali radi, tak by vlastne nemilovali ani samých seba.

Títo zvláštni ľudkovia pochádzajú z rodu interpunkčných znamienok a ten poklad, z ktorého všetci pochádzajú nazvali Pravopis.

Ivan Andrejević Krylov

V mravenisku žil veľký, silný mravec. Dokázal zdvihnúť zrnko jačmeňa a nebál sa ani pavúka. Všetci ho chválili, až mu stúpla sláva do hlavy. Rozhodol sa, že svoju silu predvedie v meste.

Keď šiel okolo sedliak s vozom sena, vliezol mravec do sena. Myslel si, že keď prídu do mesta, bude ho každý obdivovať. V sene ho však nikto nevidel, i keď sa čo najviac snažil predvádzať.

Ľudia si všímali to svoje a nikto oňho nestál. Posťažoval sa psovi, že u nich v mravenisku by sa na jeho silu všetci prišli radi pozrieť.

Pes mu odpovedal: „Čo doma k sláve stačí, svet ešte neomráči.“

(redakčne upravené)

Ilustrácia: Daniela Vagašová

Milina Čiliaková

Utorok, 6. 10. 2015

Práve dnes a to presne v tejto chvíli, som sa rozhodla, že ti začnem písať. Preto ti zo srdca blahoželám, stal si sa mojím najlepším kamarátom. Budem ťa volať Bobi. Dostal si meno po mojom milovanom psíkovi, ktorý nás opustil ešte pred dvomi rokmi.

Jemu som mohla všetko povedať. Dokonca raz som mu rozprávala o mojich problémoch až tri hodiny a on ma dokázal počúvať po celý ten čas a nikdy neprezradil moje tajomstvá.

K tomu ma aj oblizol alebo mi skočil na kolená. Takže, máš tú česť dostať meno po ňom. Dúfam, že mi budeš taký verný kamarát, ako mi bol aj on.