lovec na asteroidy

Vytlačiť

Vážny rozhovor s mamou

Zverejnené v Rozprávky

Mária Kotvášová Jonášová

Ilustrácia: Miroslav ČániŠtvrták Vladko prišiel zo školy zamyslený. Mama si to hneď všimla, veď mamy vedia všetko o svojich deťoch. Takmer všetko. Unavene si sadol na stoličku, vedľa seba spustil ťažkú tašku a tichým hlasom prevravel:
„Mama, poď, chcem ti niečo vážne povedať!“
Mama sa na neho začudovane pozrela. Takého ho ešte nevidela. Vždy sa zo školy vracal veselý. Už odo dverí rozprával, čo sa mu prihodilo v škole a vyzvedal sa, čo nového doma. Teraz pokojne sedel, oči uprel kamsi doďaleka. Pomyslela si, že sa pohádal s kamarátmi, alebo dostal slabšiu známku.
„Povedz, syn môj!“
„Viacej do školy nepôjdem!“
„Prečo?“ prekvapila sa.
„Nechcem ísť!“ nervózne vstal.
Mama sa znepokojila. Hádam neurobil nejakú hlúposť?!
„Čo tým myslíš, že nechceš ísť?“
„Nechcem, a hotovo!!!“ vykríkol.
Mama mala pocit, že sa mu v škole stalo niečo veľmi strašné. Preľakla sa a hlava sa jej začala plniť neuveriteľnými hrôzami, že jej syn fajčil a prichytili ho, alebo sa s niekým pobil, rozbíjal vypínače po škole...

Vytlačiť

Líštička a hlaváč

Zverejnené v Rozprávky

Bájka

Ilustrácia: Miroslav ČániVykračovala si raz mladá líštička po morskom brehu, keď vtom z vody vykukla ryba, ktorej rybári vravia hlaváč.

Hlaváč si líštičku zvedavo obzeral a potom sa na ňu uprene zadíval. Keď ho líštička zazrela, zaspievala mu takúto pesničku:
„Ej, či si ty okatý, ako súdok pupkatý...!“

Hlaváč sa nedal:
„A ty si smiešna, chlpatá a v mori by si sa hneď utopila!“ povedal jej.

Keď to líštička počula, rozplakala sa a zutekala domov. Mamička sa jej spytuje:
„Ktože ti ublížil, dieťa moje? Prečo plačeš?“

„Akože by som nepakala?“ odpovedala líštička. „Stretla som hlaváča.“
„No a čože je na tom?“
„Posmieval sa mi. Povedal mi, že som smiešna a chlpatá.“

Mamička sa jej spytuje: „A ty čo? Ty si mu pred tým nič nepovedala?“
„Povedala,“ priznala sa líštička, „povedala som mu len toľko, že je okatý, ako súdok pupkatý...“

„Tak je to teda,“ vraví líštičke mamička. „Ty si sa začala posmievať prvá.“

 

(ľudová, z knihy Čítajme si spolu)

Ilustrácia: Miroslav Čáni

 

Vytlačiť

Ide T-rex do školy

Zverejnené v Rozprávky

ZOROSLAV JESENSKÝ

Ilustrácia: Miroslav ČániVybral sa náš T-rex do školy.

Hlava veľká, oči nahnevané, zuby ako píla.

Chŕŕŕ!

Roztrhám ťa!

Zjem!

Školská taška je veľká, zelená. Reflexná, teda odráža svetlo.

Aby vodiči automobilov a nákladiakov T-rexa zďaleka uvideli. A spomalili.

Vytlačiť

Izabela

Zverejnené v Rozprávky

JÁN ŽOLNAJ

izabelaDosťahovala sa do nášho mesta na začiatku školského roku. Dlhé  kučeravé ryšavé vlasy a prekrásne pehy na tvári čo mi pripomínajú lienky. Štihlá, vysoká a keď sa usmeje tie lienky akoby, spolu s úsmevom, tancovali. Volá sa Izabela.

    Ona bola dôvodom aby som sa začal zaúčať krasopisu. Mal som celý jeden zošit vypísaný iba jej menom: Izabela. Každym písmenom som sa pokúšal napodobniť jej postavu. Písal som všade: doma, v škole na hodine matematiky, za obedom lyžicou v tanieri polievky, písal som dokonca i keď som spal. Stal sa so mňa spisovateľ, ktorý písal iba jedno slovo. To najkrajšie – jej meno. Izabela.

Vytlačiť

Nepokoj v triede

Zverejnené v Rozprávky

nepokojZOROSLAV SPEVÁK

Jano chytil pod stolom Marienu za nohu.
Mariena capla Vlada po hlave, lebo si myslela, že ju to Vlado.
Vlado sa otočil a uštipol Zuzu, lebo bol presvedčený, že ho to Zuza.
Zuza chytila gumičku a tres! – Julku do hlavy, lebo Vlada netrafila. Ďuro sa rozchichotal, lebo videl, čo sa stalo.
Elena sa obrátila a vylepila zaucho Samovi, lebo si myslela, že sa to on jej smeje, že je tučná.

Samo zvrieskol:

– Jóóój!

Súdruh učiteľ zdvihol pohľad a povedal:

– Števo – von!

Števo sa strhol z driemot, vytreštil okále a vyšiel von.
V triede bol znovu pokoj.

Ilustrácia: Dragan Jerinić

Vytlačiť

Pätnásť múdrych doktorov

Zverejnené v Rozprávky

DANIEL HEVIER

doktoriTo je hrozné!
Uprostred tej najkrajšej zimy ochorel snehuliak Smiechuliak. Určite sa musel napiť horúceho čaju alebo zjesť niečo teplé, a to je pre snehuliakov tá najväčšia pohroma.
Hneď sa zišli lekári v bielych plášťoch, vytiahli teplomery (vlastne zimomery), aby odme-rali snehuliakovi Smiechuliakovi teplotu (vlastne zimotu). Keď mu ju konečne zmerali, zmeraveli od hrôzy a zvolali:
„Jojojojojojój! Veď ty si, milý Smiechuliak, načisto chorý!“

Vytlačiť

Veľa všakovakých vecí vidia vtáci

Zverejnené v Rozprávky

ŠTEFAN MORAVČÍK

vtaciVidia vznešený VATIKÁN, vábivú VENEZUELU, veselú Vojvodinu...Virvar vychýrených veľkomiest: VIEDEŇ, VALENCIA, VALPARAÍSO, VANCOUVER, VARŠAVA, VERDUN, VERONA, VERACRUZ, VERSAILES, VERMONT, VILNO, VLADIVOSTOK... Vandrujúc vidia vtáci veľa vrchov: VEZÚV, VOGÉZY... Vlahu vysmädnutým veľkoryso vynukujú veľtoky: VARDAR, VISLA, VLTAVA, VOLGA... Veľa všakovakých vecí vidia veselí vtáci vandrovníci. Volajú vás:

– Vylezte von, vandrujme vedno, vypočinutí vtipkári, výmyselníci!

– Váhate? Vybehnite von, veční vysedávači, vedátori! – vábia vás vrieskajúce vrabce.

– Vandrujme! – vyskočilo vajce.

– Poďme spolu na vandrovku, do sveta!

Ale to už je iná rozprávka, stará, ktorú pozná každá Mara.
Nuž nedaj sa zahanbiť, keď vajce pozve ťa.
Vezmi si vak a vandruj s nami neznámymi krajinami.

Ilustroval: Pavel Koza