lovec na asteroidy

Vytlačiť

Niko Grafenauer - básne

Zverejnené v Básne

Niko Grafenauer

Ilustrovala: Marija KovačevićováKlobúky

Klobúky sú zvedavé,
preto žijú na hlave.
Všetko vidia z veľkej výšky –
šišky, misky, ba aj myšky.

Vidia ako z rozhľadne,
kto čo komu ukradne.
Pritom celý život sedia.
Príjemnejšie žiť sa nedá.

Majú taký čudný zvyk –
každý dámsky klobúčik
veru v celom šírom svete
pánskemu vždy hlavu pletie.

Keď sa stretnú klobúky,
robia veľké oblúky.
Pekne ticho, a nie rázne,
ich úctivý pozdrav zaznie.

A keď slnko zapadne,
tak sa náhlia do šatne.
Po jednom sa odovzdajú
a už klobú – trkotajú...

Vytlačiť

Slnečnicové semiačka

Zverejnené v Rozprávky

Pavel Grňa

Ilustrovala: Jana NovákováĎurko doniesol do školy slnečnicové semiačka. Semiačka boli dobre vypečené, chutné. Nechcel ich lúskať v triede, ale semiačka boli také chutné, a keď vložil ruku do vrecka, zakaždým čo len jedno samo sa mu vtislo medzi prsty a potom i do úst.

Pravda, nikto to nesmel vidieť. Ani pani učiteľka, ktorá sedela za stolom, ani Paľko, ktorý sedel v lavici vedľa neho.

Paľko to predsa zbadal. I on by si tak z tých semiačok zalúskal. Aspoň dve-tri. Myslel si, že poprosí Ďurka, aby mu z nich dal, už sa bol i k nemu nahol, už cítil i chuť vypečených semiačok, ale... „Nie teraz, počkám prestávku,“ pomyslel si.

Sledoval svoj ukazovák, a ukazovák sledoval riadok písmen, čiernych ako dobre vypečené slnečnicové semiačka. Marka čítala pomaly a ťahavo.

Vytlačiť

Jupiter

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Čaroslovník - JupiterJedávate mrkvu? To je tá zeleninka, čo rastie pod zemou a má oranžový koreň. Je obľúbenou pochúťkou susedových zajačikov. Práve preto ju sused Paľo vysadil po celej záhrade.

Mišovi sa šuchlo, že mrkva posilňuje zrak. Až natoľko, že vraj ak zjeme za plné vedro mrkvy a vyšplháme sa večer na ten najvyšší konár, voľným okom dovidíme až po najvzdialenejšie planéty! To je už niečo!

Mišova najobľúbenejšia planéta je Jupiter. Od Slnka je piata v poradí a je najväčšia v našej slnečnej sústave. Je taká obrovská, že svojím objemom môže pohltiť 1000 zemegúľ! Opravdivé ozrutisko!

Okrem toho, že je naväčšia, je i najrýchlejšia. Tak rýchlo sa otáča okolo svojej osi, že na nej jedeň deň uplynie za 10 hodín. Jeden rok trvá ako 12 rokov na Zemi, takže, ak by Mišo náhodou žil na Jupiteri, ešte by sa ani nenarodil! Hohohooo, ako by sa mama prekvapila.

Vytlačiť

Traja strašní kominári

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Miroslav ČániTraja strašní kominári
sedia v parku na konári.

Vlasy ako zo slamy,
opálajú nohami.

Krákajú tam ako vrany,
rehocú sa bez zábrany.

Ako čierne veverice
jadierka zo slnečnice
lúskajú čiernymi zubami.
Je to čierne cunami!

Popod idú dámy, páni:
triafajú ich jadierkami!
Pribehli i novinári
vidieť postrach na konári.

Vytlačiť

Bláznivé cestovanie

Zverejnené v Rozprávky

Krista Bendová

Ilustrovala: Diana VigašováBolo raz jedno NIČ. Nijako nevyzeralo, pretože nemalo nijaké telo. Bolo to naozajstné veľké NIČ. To NIČ si raz rozmyslelo, že sa vydá na cestu okolo sveta. Sadlo si do auta vedľa šoféra a odviezlo sa s ním asi dvesto kilometrov. Šofér celkom NIČ nezbadal. Ako by aj mohol zbadať NIČ? Potom zoskočilo z auta, nastúpilo na električku, ale lístok si nekúpilo. Načo by si NIČ kupovalo lístok? Platiť musia len cestujúci nad šesť rokov, nie nijaké NIČ.

Keď električka zastala na hlavnej stanici, nastúpilo NIČ do medzinárodného expresu a sadlo si jednej panej na klobúk. Pani celou cestou nariekala:
 
- Keby ste len vedeli, koľko starostí mám na svojej úbohej hlave!

Príbuzní ju utešovali:

- To nič, to ti onedlho spadne z hlavy, - a ani nevedeli, akú mali pravdu.
 
NIČ naozaj spadlo tej panej z hlavy a v najbližšom prístave nastúpilo na zaoceánsky parník. Parník sa cestou potopil, všetci zahynuli, ale NIČ nezahynulo.

Vytlačiť

Niektoré správne veci majú nesprávne mená

Zverejnené v Rozprávky

Zoroslav Jesenský

Ilustrovala: Marija KovačevićováNapríklad taká veľryba. Veď ona je cicavec. Rodí mláďatá a tie cicajú. Teda, žiadna ryba.

Alebo Zem. Zemeguľa. Jej povrch je predsa z dvoch tretín voda. Teda Voda. Vodoguľa, tak by to bolo správne.

Alebo povedzme  sobota. Predchádzajú jej štvrtok, piatok...nebolo by lepšie šiestok? Bolo, samozrejme.

A nedeľa – siedmok.

Potom ruky. Ak kôň, pes, zajac, žaba... majú predné a zadné nohy, prečo my máme nohy a ruky. Navrhujem, aby sa naše ruky tiež zvali predné, alebo hoci aj horné nohy. Že mi na nich nechodíme? Povedzte to Mirovi, ten na rukách chodí lepšie, ako niektorí na nohách. Hoci  sú mu vtedy ruky vlastne dolné nohy a nohy aj s teniskami tancujú vo vzduchu, hore.  Teda – žiadne ruky. Horné a dolné nohy a bodka.

Vytlačiť

Ilustrácia

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

IlustráciaPočuli ste už niekedy slovko ilustrácia? Je to spôsob výtvarného vyjadrovania, ktorým sa zaoberajú, no predstavte si – ilustrátori.

Sú to takí umelci, ktorí úplne bezstarostne čmarigajú po cudzích knihách. Ešte im k tomu za to aj zaplatia! Ohohooo! Žeby to bola pravda?

Mišo tomu ťažko verí. Veď dostal výprask, keď čmáral po vlastnej čítanke. Nechce si ani pomyslieť, čo by bolo, keby kreslil napríklad po otcových novinách. Prinajlepšom zánik sveta!

Aj keď je to ťažko pochopiteľné,  ide predsa o pravdu pravdúcu – takí ľudia existujú. Odnepamäti. Skúsme si to objasniť: