lovec na asteroidy

Vytlačiť

Bacily

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraPochopiť ste stačili?
Všade samé bacily!

Plné telo ich my máme.
(Nehovorte o tom mame.)

Chceš ich vidieť? Poďme, hop!
Kúpime si mikroskop.

Mimoriadne drobučké,
v očiach, v ústach,  na rúčke.

Miliardy bacilov,
neboja sa silných slov.

Niektoré sú užitočné,
tie nerobia prieky.

Od iných sme chorí, na dne,
užijeme na ne lieky.

Vytlačiť

Slnečná žena a žaby

Zverejnené v Rozprávky

Rozprávky zo sveta - Austrálska rozprávka
Prerozprávala: Katarína Mosnáková – Bagľašová

Ilustrovala: Julijana PavlovićováBolo to dávno, v časoch snenia, keď Zem bola ešte celkom mladá. Rovinu prekrývala tráva a veľa, veľa kríkov žltých, rôznofarebných, s tŕňmi či mäkkými listami, ktorým v tomto svetadiele hovorili buš. Pod kríkmi bol tieň a v ňom sa schovávali zvieratá – kengury, myši, emu, žeriavy, pelikány, kakadu a iné papagáje, ktoré si spolu pekne nažívali. Uprostred roviny ležala vodná hlbočina, ktorá týmto zvieratám dávala vody a mala ich veľmi rada.

Jedného dňa sa privalila búrka a dážď hodil do hlbočiny žubrienky. Tie rástli, rástli, až z nich vyrástli veľké žltozelené žaby. Keďže chceli zavládnuť nad hlbočinou a odohnať od nej všetky zvieratá, začali silno kŕkať, tak cez deň ako i v noci, že sa od toho kŕkania ani spať nedalo. Niektoré zvieratá preto začali hlbočinu opúšťať. Žabám to nestačilo, odplávali na dno hlbočiny a hrabali blato, pokým sa celá voda nezakalila. Blato bolo šťastné, len si tak skákalo od radosti, ale voda, tá bola smutná, lebo všetky zvieratá odvracali od nej nosy. Zvieratá boli nevrlé, vtáky, stromy, kríky tiež. Aj hlbočina bola nevrlá, veď kto by chcel byť špinavý a plný blata? A kto by chcel byť sám? Avšak hlbočina zostala sama, všetci od nej odchádzali. Zostali iba žaby, ktoré sa tešili, že všetkých odohnali.

Vytlačiť

Novoročný vlak

Zverejnené v Básne

Ján Valenta

Ján Valenta - Novoročný vlakIde vláčik, fučí, dymí,
s vagónikmi dvanástimi.

Január je prvý v rade,
sype nám sneh po záhrade.

Február je za ním razom
so studeným ranným mrazom.           

Marec tretí v poradí,
teplý lúč nás pohladí.

Apríl nevie, čo sa sluší,            
raz je pekne a raz prší.

Najkrajší je vari máj,
sladko vonia celý kraj.

Jún rozkvitol už do krásy,
letné farby oblieka si.

Vytlačiť

Nemohra

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Čaroslovník - NemohraNemohra je divadelný spôsob vyjadrovania bez použitia hlasu. Volá sa ešte i pantomíma. Herec namiesto toho aby hovoril, city vyjadruje výrazom tváre a pohybom. Je to ideálne pre tých, čo si nemôžu zapamätať text. Ani len vetu.

Nemohru často vidieť i v cirkuse. Každý klaun ju ovláda. Potkne sa o vlastnú nohu a už je z toho divadielko.

Mišo klaunom, samozrejme, nie je. No hercom, to už áno. Odvtedy, čo so školou pozeral divadelné predstavenie, všimol si, ako dievčence žmurkajú na hercov. Všetko mu bolo jasné – musí sa stať hercom tiež!

Ihneď si kúpil tmavé okuliare. Zmenil účes a chôdzu. Vykračuje si gracióznejšie ako manekýn. Noha pred nohu. Zmenil si i hlas. Teraz rozpráva akoby cez nos:

– Tch, tch, tch...

Ešte jedna maličkosť a už je aj z neho úplná celebrita.

Každý správny herec musí mať pri sebe krásku. Pravdaže, bude to Katka! A žiadna iná! A celá škola o tom musí vedieť. Ako inak?

Okamžite na chodbe zoskupil spolužiakov.

– Tch, tch, tch... – upravil si účes, – vidíte tam Katku?

Všetci pozreli v Katkinom smere.

– Teraz budete mať privilégium pozorovať, ako ju najpôvabnejší herec z našej školy okúzli svojím šarmom, – zdôraznil plný sebadôvery.

Vytlačiť

KIVI

Zverejnené v Básne

Ilustroval: Vladimír ValihoraZoroslav Jesenský

Nie je biely, ani sivý –
hnedé perie má vták kivi.

Lietať nevie, chodí iba,
aj tak mu však nič nechýba.

Hmyz, stonôžky on si hľadá,
ovocie, čo zo stromov padá.

Zobák - ten je dlhý, krivý,
v škáročkách sa šprce kivi.

Tu sa však nekončia divy:
jestvuje  OVOCIE kivi!

Po vtákovi ho nazvali –
je to plod chlpatý, malý.

Hnedý je, no bez zobáka –
visí, spadne, potom čaká.


Ilustroval: Vladimír Valihora

 

Vytlačiť

Tri pomaranče

Zverejnené v Rozprávky

Rozprávky zo sveta - Talianska rozprávka
Prerozprávala: Katarína Mosnáková-Bagľašová


Ilustroval: Miroslav ČániŽili raz jeden kráľ a kráľovná, ktorí mali všetkého na tomto svete, iba deti nemohli mať. Raz kráľ povedal:

„Ak sa nám narodí syn, postavím uprostred mesta krásnu fontánu, z ktorej bude pre ľudí presne sedem rokov tiecť sladké víno.“

Kráľovná sa pridala: „A ja by som hneď vedľa nej dala postaviť fontánu, z ktorej bude tiecť chutný olivový olej. Všetci, ktorí si z neho prídu nabrať, budú požehnávať nášho syna.“

Onedlho sa im narodil syn. Fontány čoskoro skrášľovali ich kráľovské mesto a boli na úžitok všetkým občanom.

Keď mal princ sedem rokov, z fontán začalo ubúdať aj víno, aj olivový olej. Jedna starenka si  priniesla krčahy a zbierala do nich posledné kvapky. Keď boli krčahy plné, začulo sa silné –prásk! – a krčahy sa rozbili. Víno aj olej vytiekli. To všetko preto, lebo sa princ hral s gumipuškou a nechtiac trafil starenkine nádoby. Starenka sa nahnevala a takto ho prekliala:

Vytlačiť

Studená návšteva

Zverejnené v Rozprávky

Mária Ďuríčková

Ilustroval: Miroslav ČániMinulú stredu prišla do triedy Zima. Ln tak mne nič, tebe nič, možno zo zvedavosti, možno zablúdila, kto ju tam vie. Stala si pred lavice a spytuje sa:

- Deti, poznáte ma? – Ty si Zima, - vravia deti a dúchajú si na prsty.

- Ste bystré deti, také ja rada, - vraví Zima. – A keď je tak, nuž sa spolu zabavíme, či chcete?

- Chceme, chceme! – kričia deti a drkocú zubami.

Dýchla Zima na luster, a tu z neho začal rásť cencúľ, dlhý, dlhočizný, až po samú zem. Odlomila Zima z cencúľa, dala Paľkovi a Katke. Odlomila druhý raz, dala Žofke a Betke. Odlomila a dala, odlomila a dala, všetci dostali po kúsku. Cencúľ bol studený, až na zuby oziabalo, ale sladký ako s medom.