lovec na asteroidy

Vytlačiť

Rozprávka o zvonci

Zverejnené v Rozprávky

Libuša Friedová

Ilustroval: Miroslav ČániSo školským zvoncom sa 30. júna stane zvláštna vec. Oblečie si prázdninové tričko, narastú mu krídla a odštartuje na prázdniny k rodine. Najprv za bratancom zvoncom, ktorý slúži u ovce Belice.
- Čierny baran je najväčší bitkár, - vycengá mu bratanec novinu.
Neskôr školský zvonec zaletí do hračkárstva.
- Ahoj, - zacilingá sestrička hrkálka. – Včera prišli nové hračky.
Školský zvonec to veľmi zaujíma, lebo do školy sa hračky nosiť nesmú. Z hračkárstva odcestuje školský zvonec na dunajskú loď. Na korme tam pracuje jeho dedko zvon-liatovec. Je to múdry zvon, ktorý vie všeličo. Aj to, že voda v mori je rovnako mokrá ako v Dunaji. Napokon pristane školský zvonec v lese pod dubom, kde každoročne rozkvitne jeho prapraprastrýko lilavý zvonec, ináč lesný básnik. Od rána do večera cinká iba vo veršoch a jeho najlepšia báseň znie:
- Lilavé je lilavé, to aj víla Lila vie.
Školský zvonec všade počúva a drží jazyk za zubami. Nikde nezacengá ani najtichšie cink. Vie, že musí dva mesiace čušať. Keby zacengal i to najmenšie „c“, bolo by po prázdninách!


Ilustroval: Miroslav Čáni

Vytlačiť

Nemilujem turistiku

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraNerád chodím k moru.
Nemilujem lesy, horu.
Cestoval som raz do Viedne –
dopadlo to veľmi biedne.

Nemám chuť na truristiku,
všade plno vresku, kriku.
Fuj, neznášam tlačenicu,
nerád papám fast food, pizzu...

Hurhaj mi je proti vôli,
cesta vlakom tiež ma bolí.
Keď uvidím autobus
cítim iba strach a hnus.

Som ja divný exemplár?
Zaslúžim si faciek pár?
Ja však za to nemôžem,
jednoducho – patrím sem.

Dom je pre mňa sladký med –
áno, ja som domased.
Musím priznať, dámy, páni,
leto strávim tu – vo vani.


Ilustroval: Vladimír Valihora

Vytlačiť

Bez babky k moru nepôjdem!

Zverejnené v Rozprávky

Martina Bartošová

Bez babky k moru nepôjdemLen čo som otvorila vchodové dvere a tresla o zem školskú tašku, ozval sa z kuchyne mobil. Pribehla som k nemu. Ockov! Je možné, že ho nemá pri sebe?! Ozaj, čudné...
„Haló?“ ozvem sa trochu neisto.
„Čau, zlatko,“ počujem z druhej strany nadšený a pritom veľmi známy hlas. „Chcem ti oznámiť krásnu správu. No... akurát mi do kancelárie vchádza klientka. Musím... Prepáč... Zostaň na linke.“
Zo slúchadla sa ozývali všelijaké nezrozumiteľné zvuky. Práve, keď som chcela spojenie prerušiť, hlas sa ozval zase:
„Lukáš, si tu?“
„Mami, si to ty?“ vybuchlo zo mňa.
„Marcelka?! A... ocko? Kde je?“
„Neviem. Nechal mobil na stole...“
„Čudné... No čo už, dobre... Počúvaj, nemám veľa času.... Keď ho nájdeš, povedz mu, že dovolenku som predsa objednala cez tú cestovnú agentúru Karibik. Pôjdeme do Grécka 15. júla... Nezabudneš mu to povedať?“

Vytlačiť

Kozmonaut

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Kozmonaut - LajkaMišo a Paľo sú kapitánmi vesmírnych lodí! To je samozrejmosť. Veď čo iné budú robiť v škole, ak nie plaviť sa vesmírom? Hádam sa len nebudú učiť?! Hanba!

Ako to už býva v napínavých filmoch, Mišo je veliteľom ruskej a Paľo americkej posádky. Hádajú sa, kto je lepší: kozmonaut, či astronaut.

Mišo je kozmonaut, lebo sa to pomenovanie zväčša používa v Rusku a znamená ,,plavec vo vesmíre“. Paľo je astronaut. Tak v Spojených štátoch amerických volajú človeka, ktorý je ,,plavec medzi hviezdami“.

– Kozmonaut! – kričí Mišo.
– Autronaut! – huláka Paľo.

Vytlačiť

MOST

Zverejnené v Rozprávky

Dušan Dušek

Ilustroval: Miroslav ČániBol som na prechádzke v lese. A zmokol som do poslednej nitky. Domov som to mal ďaleko. Oveľa bližšie som to mal ku kamarátovi Lacovi. Zazvonil som. Otvorila mi Lacova žena – a hneď za ňou pribehol ich syn Mišo.

- Fíha! – zakričal. – Ale si zmokol!

Nato Mišo so závisťou povedal:
- To by som aj ja chcel!

Dali mi teplý čaj a môj kamarát mi požičal suchú košeľu. Kým sme čaj vypili, prestalo pršať a vykuklo slnko. Z balkóna do izby vbehol Mišo.

- Nad lesom je krásny most! – zakričal. Rýchlo všetci za mnou! To ste ešte nevideli!

Laco mu na balkóne povedal:
- Je to most-dúha.
- Dúha? – radoval sa Mišo.

Vytlačiť

Niko Grafenauer - básne

Zverejnené v Básne

Niko Grafenauer

Ilustrovala: Marija KovačevićováKlobúky

Klobúky sú zvedavé,
preto žijú na hlave.
Všetko vidia z veľkej výšky –
šišky, misky, ba aj myšky.

Vidia ako z rozhľadne,
kto čo komu ukradne.
Pritom celý život sedia.
Príjemnejšie žiť sa nedá.

Majú taký čudný zvyk –
každý dámsky klobúčik
veru v celom šírom svete
pánskemu vždy hlavu pletie.

Keď sa stretnú klobúky,
robia veľké oblúky.
Pekne ticho, a nie rázne,
ich úctivý pozdrav zaznie.

A keď slnko zapadne,
tak sa náhlia do šatne.
Po jednom sa odovzdajú
a už klobú – trkotajú...

Vytlačiť

Slnečnicové semiačka

Zverejnené v Rozprávky

Pavel Grňa

Ilustrovala: Jana NovákováĎurko doniesol do školy slnečnicové semiačka. Semiačka boli dobre vypečené, chutné. Nechcel ich lúskať v triede, ale semiačka boli také chutné, a keď vložil ruku do vrecka, zakaždým čo len jedno samo sa mu vtislo medzi prsty a potom i do úst.

Pravda, nikto to nesmel vidieť. Ani pani učiteľka, ktorá sedela za stolom, ani Paľko, ktorý sedel v lavici vedľa neho.

Paľko to predsa zbadal. I on by si tak z tých semiačok zalúskal. Aspoň dve-tri. Myslel si, že poprosí Ďurka, aby mu z nich dal, už sa bol i k nemu nahol, už cítil i chuť vypečených semiačok, ale... „Nie teraz, počkám prestávku,“ pomyslel si.

Sledoval svoj ukazovák, a ukazovák sledoval riadok písmen, čiernych ako dobre vypečené slnečnicové semiačka. Marka čítala pomaly a ťahavo.