lovec na asteroidy

Vytlačiť

Jupiter

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Čaroslovník - JupiterJedávate mrkvu? To je tá zeleninka, čo rastie pod zemou a má oranžový koreň. Je obľúbenou pochúťkou susedových zajačikov. Práve preto ju sused Paľo vysadil po celej záhrade.

Mišovi sa šuchlo, že mrkva posilňuje zrak. Až natoľko, že vraj ak zjeme za plné vedro mrkvy a vyšplháme sa večer na ten najvyšší konár, voľným okom dovidíme až po najvzdialenejšie planéty! To je už niečo!

Mišova najobľúbenejšia planéta je Jupiter. Od Slnka je piata v poradí a je najväčšia v našej slnečnej sústave. Je taká obrovská, že svojím objemom môže pohltiť 1000 zemegúľ! Opravdivé ozrutisko!

Okrem toho, že je naväčšia, je i najrýchlejšia. Tak rýchlo sa otáča okolo svojej osi, že na nej jedeň deň uplynie za 10 hodín. Jeden rok trvá ako 12 rokov na Zemi, takže, ak by Mišo náhodou žil na Jupiteri, ešte by sa ani nenarodil! Hohohooo, ako by sa mama prekvapila.

Vytlačiť

Traja strašní kominári

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Miroslav ČániTraja strašní kominári
sedia v parku na konári.

Vlasy ako zo slamy,
opálajú nohami.

Krákajú tam ako vrany,
rehocú sa bez zábrany.

Ako čierne veverice
jadierka zo slnečnice
lúskajú čiernymi zubami.
Je to čierne cunami!

Popod idú dámy, páni:
triafajú ich jadierkami!
Pribehli i novinári
vidieť postrach na konári.

Vytlačiť

Bláznivé cestovanie

Zverejnené v Rozprávky

Krista Bendová

Ilustrovala: Diana VigašováBolo raz jedno NIČ. Nijako nevyzeralo, pretože nemalo nijaké telo. Bolo to naozajstné veľké NIČ. To NIČ si raz rozmyslelo, že sa vydá na cestu okolo sveta. Sadlo si do auta vedľa šoféra a odviezlo sa s ním asi dvesto kilometrov. Šofér celkom NIČ nezbadal. Ako by aj mohol zbadať NIČ? Potom zoskočilo z auta, nastúpilo na električku, ale lístok si nekúpilo. Načo by si NIČ kupovalo lístok? Platiť musia len cestujúci nad šesť rokov, nie nijaké NIČ.

Keď električka zastala na hlavnej stanici, nastúpilo NIČ do medzinárodného expresu a sadlo si jednej panej na klobúk. Pani celou cestou nariekala:
 
- Keby ste len vedeli, koľko starostí mám na svojej úbohej hlave!

Príbuzní ju utešovali:

- To nič, to ti onedlho spadne z hlavy, - a ani nevedeli, akú mali pravdu.
 
NIČ naozaj spadlo tej panej z hlavy a v najbližšom prístave nastúpilo na zaoceánsky parník. Parník sa cestou potopil, všetci zahynuli, ale NIČ nezahynulo.

Vytlačiť

Niektoré správne veci majú nesprávne mená

Zverejnené v Rozprávky

Zoroslav Jesenský

Ilustrovala: Marija KovačevićováNapríklad taká veľryba. Veď ona je cicavec. Rodí mláďatá a tie cicajú. Teda, žiadna ryba.

Alebo Zem. Zemeguľa. Jej povrch je predsa z dvoch tretín voda. Teda Voda. Vodoguľa, tak by to bolo správne.

Alebo povedzme  sobota. Predchádzajú jej štvrtok, piatok...nebolo by lepšie šiestok? Bolo, samozrejme.

A nedeľa – siedmok.

Potom ruky. Ak kôň, pes, zajac, žaba... majú predné a zadné nohy, prečo my máme nohy a ruky. Navrhujem, aby sa naše ruky tiež zvali predné, alebo hoci aj horné nohy. Že mi na nich nechodíme? Povedzte to Mirovi, ten na rukách chodí lepšie, ako niektorí na nohách. Hoci  sú mu vtedy ruky vlastne dolné nohy a nohy aj s teniskami tancujú vo vzduchu, hore.  Teda – žiadne ruky. Horné a dolné nohy a bodka.

Vytlačiť

Ilustrácia

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

IlustráciaPočuli ste už niekedy slovko ilustrácia? Je to spôsob výtvarného vyjadrovania, ktorým sa zaoberajú, no predstavte si – ilustrátori.

Sú to takí umelci, ktorí úplne bezstarostne čmarigajú po cudzích knihách. Ešte im k tomu za to aj zaplatia! Ohohooo! Žeby to bola pravda?

Mišo tomu ťažko verí. Veď dostal výprask, keď čmáral po vlastnej čítanke. Nechce si ani pomyslieť, čo by bolo, keby kreslil napríklad po otcových novinách. Prinajlepšom zánik sveta!

Aj keď je to ťažko pochopiteľné,  ide predsa o pravdu pravdúcu – takí ľudia existujú. Odnepamäti. Skúsme si to objasniť:

Vytlačiť

V dlhom rade na sny

Zverejnené v Básne

Siniša Terzić

Ilustrovala: Marija KovačevićováPobudol som v noci
v dlhom rade na sny,
lenže po tom čakaní
sotva dáke vlastním.
Lebo zbehlé deti
rozobrali všetky,
nuž každý môj spánok
bude na sny riedky.

A tak už tri noci
po sne túžim, lebo
bez nich sa mi nedarí
zostať v spánku sebou.

Vytlačiť

Nedokončená rozprávka

Zverejnené v Rozprávky

Anna Malková

Ilustroval: Miroslav ČániNa hodinách výtvarnej kultúry žiaci II-1 triedy mali neľahkú úlohu- urobiť šarkana. Z domu si priniesli potrebný materiál: blokový papier, vodové farbičky, tenké drevené doštičky, lepidlo, gombíky, vlnu, krepový papier... Keď im pani učiteľka vysvetlila, ako má šarkan vyzerať, pustili sa do práce. Na blokový papier nakreslili deltoid a potom nasledovalo kreslenie tváre šarkana. Každý to robil podľa vlastnej fantázie.

Mirka svojmu šarkanovi nakreslila tvár utešeného dievčatka. Dokonca mu nakreslila aj náušnice a vykrútené mihalnice, aj obočie nalíčila. Vladko svojho šarkana nakreslil ako usmiateho a veselého chlapca s ružovými líčkami. Namiesto očí mu prilepil modré perleťové gombíky z maminej blúzky. Dokonca mu dal aj meno.

„Budeš sa volať Fero,“ povedal akoby pre seba, ale šarkan dobre počul a veru sa mu meno aj páčilo. Veď Fero je ako železný a on sa tešil, že sa líši od iných. Pod šikovnými rukami malých umelcov vznikali jedinečné šarkany. Zostalo iba vystrihnúť šarkanov, prilepiť tvár na pospájané doštičky a z krepového papiera dať pestré stužtičky do rohu šarkanovej tváre.