lovec na asteroidy

Vytlačiť

Vlk a píšťalka

Zverejnené v Rozprávky

(z knihy Najkrajšie bájky o zvieratkách)

Ilustrovala: Daniela VagašováOkolo stáda oviec sa potuloval hladný vlk. Toľko sliedil a ňuchal, až si uchytil malé jahňa a trielil s ním do lesa, aby ho zjedol na večeru. Jahniatko pozrelo na vlka smutnými očami a poprosilo:

„Viem, že ma zožerieš, ale prosím ťa, splň mi ešte posledné želanie predtým, ako to urobíš.“

„Aké máš želanie?“ spýtal sa vlk.

„Počulo som, že si jediný vlk v celom lese, čo vie hrať na píšťalku. Aj mne hrával môj pastier, a tak ťa prosím, zahraj mi naposledy.“

Vlk bol opatrný a pre istotu priviazal jahniatko o kmeň stromu, aby neušlo. Potom sa posadil a vytiahol píšťalku. „Och, ako krásne hráš,“ žaslo jahňa. „Veď ty hráš lepšie ako môj pastier. Nože, zahraj mi ešte jednu.“

Pochvala sa vlkovi zapáčila, a tak spustil ešte hlasnejšie. Fúkal do píšťalky, fúkal, ako len vedel, až ho začul pes, čo strážil stádo. Zobudil pastiera a spoločne podľa zvuku píšťalky vlka našli a jahňa zachránili.

Jahňa sa tak spokojne mohlo vrátiť k svojmu stádu.

(redakčne upravené)


Ilustrovala: Daniela Vagašová

Vytlačiť

Džungľa

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

DžungľaDžungľa je hustý, ťažko prístupný, tropický prales. Žijú tam slony, opice, tigre, krokodíly... dalo by sa povedať, že je to najväčšia zoologická záhrada na svete.

Napríklad taká Amazónia. Nachádza sa v Južnej Amerike a je natoľko obrovská, že by sa do nej vmestili všetky Mišove hračky! Čo Mišove? I Paľove a Ondrove!

Keď sa Mišo o tom dopočul, rozhodol sa spraviť si vlastnú džungľu vo svojej izbe. Veď tak bude mať viac priestoru pre seba samého. Ihneď sa dal do roboty.

Vytlačiť

Maškrtná Róza

Zverejnené v Rozprávky

(z knihy Figliar Pedro, španielske rozprávky)

Ilustroval: Ján JuhaniakŽil raz roľník Pedro so svojou ženou Rózou. On bol chudý ako trieska, kazajka na ňom len visela, ona zase tučná ako sud, takže sa do sukne nevpratala.

Ale na celej veci bolo čudné, že tučná Róza len jajkala a bedákala, že ju bolí žalúdok a nechutí jej jesť, že sa ona veru takto čoskoro na druhý svet poberie a Pedro sa bude musieť pobzerať po inej súcej gazdinej.

Pedro bol dobrák od kosti, nuž trpezlivo znášal ženino bedákanie, aj keď mu nebolo ľahko hrdlačiť samotnému od svitu do mrku na poli, lebo na ženinu pomoc sa spoľahnúť nemohol.

Navyše mu žena nikdy poriadne nenavarila, takže bol väčša hladný a slabý. Dobrákovi Pedrovi už bolo do zúfania, nuž sa raz vyžaloval kmotrovi Pacovi, keď spolu orali, aké má on so svojou Rózou trápenie, lebo je stále chorá a nechutí jej jesť, ba ani mu poriadne nenavarí. Kmotor Paco bol človek sveta skúsený, nuž tak ľahko hocičomu neuveril.

Vytlačiť

Superhrdina

Zverejnené v Rozprávky

Ján Žolnaj

SuperhrdinaPaľo, Ondro a Števo boli siláci. Každý o tri hlavy vyšší odo mňa.
Paľovo vlastné meno je vlastne Palisko. Tak je zapísaný do matriky. Vskutku iba niekoľkí privilegovaní ho smú tak oslovovať, a iba jeho vlastná mať ho smie volať Paľko, aj to len v nedeľu, keď ho nežne prebúdza k obedu.
Ondro má hlavu ako dve. Krk nemá – zhltli ho svaly. V škole ho volajú Svalibuk, aj to iba tí, čo sa jeho meno opovážia vysloviť.
Števovi vyhúkli fúzy skôr než jeho vlastnému otcovi. Má také ručiská, že keď tlieska sám sebe, tlieskaním prekonáva najsilnejší víchor. Tým, ktorým je to dovolené, volajú ho Víchrisko.
Palisko, Svalibuk a Víchrisko. Všetci traja o tri hlavy vyšší odo mňa. Traja obludní mušketieri.
Nemusím ani hovoriť, že boli nebojácni. Najmä, keď boli na hŕbe. Lavičky v parku sa samy od seba lámali, keď spozorovali, že sa im tá roztopašná družina približuje. Okná na domoch sa ihneď skrývali za žáluzie a lopty sa ozlomkrky prehadzovali cez susedov plot. Opravdivá pohroma.

Vytlačiť

K 85. jubileu

Zverejnené v Básne

Daniel Pixiades

Foto: Smiljana PixiadesováKolísky

Rybky –dietky
keď chcú spať,
nečuje sa žiadny plač.
To nie že sú
mamky prísne
a že ocko
z lovu prišiel.
Do kolísok
vošli samy,
bo kolísky-
morské vlnky,
vždy sú
pre nich
rozhojdané...

Vytlačiť

Sveter

Zverejnené v Rozprávky

Miroslav Kaňa

Ilustrovala: Jana NovákováMama mi natiahla nový sveter. Mal také pestré farby, až krikľavé. Keď som šiel ulicou, ľudia sa za mnou otáčali. Tak bezočivo vykrikovali tie farby. Po príchode do školy to bolo ešte horšie. Nemyslím tým na doberanie spolužiakov a spolužiačok.

Až v triede som sa dozvedel, že dnes máme riešiť príklady, samozrejme z matiky, pri tabuli. A ja som bol s menovanou dámou Matematikou na nože. Bohužiaľ, tento vzťah bol obojstranný. I pani Matematika ma nemala v láske. Takže sme boli 1:1.

Mala to byť blesková previerka vedomostí. Rýchlovka, povedali by šachisti. Keď učiteľ vstúpil do učebne, ihneď si ma všimol v tom ohnivom svetri.