lovec na asteroidy

Vytlačiť

Ako Milan Čížik zistil, že je čížik

Zverejnené v Rozprávky

Mária Kotvášová – Jonášová

Ilustroval: Vladimír Valihora„Starká!“ rozkričal sa Milan, len čo ráno otvoril oči. „Zbláznim sa tu. Nemám mobil, počítač, káblovskú. Čo tu budem robiť?“

„Budeš mi pomáhať oberať slivky, variť lekvár, lepníky pražiť,“ švitorila starká.

„Neviem oberať ani variť, a ani tvoje lepníky nechcem, jedávam vločky. Čo si ja úbohý počnem? Unudím sa na smrť. Strašné.“

„Na dvore sú zvieratá, môžeš sa s nimi hrať,“ navrhla mu.

„Mačka vytŕča pazúry a psy? Smrdí im z úst.“

„Mám knihy.“

„Čítať? Cez prázdniny?“

Vytlačiť

Čarovný dom

Zverejnené v Básne

Mária Vršková

Čarovný dom Keď narastiem veľká,
budem staviteľka.
Postavím si z lega
všetko, čo mi treba -
bude to len jeden dom,
avšak toľko bude v ňom!
Pre mamičky kaviareň,
pre oteckov čitáreň,
pre detičky cukráreň,
pre deduškov fajčiareň
a pekáreň pre babičky,
nech nám pečú medovníčky.

Postavím ho v centre mesta,
pôjde k nemu zlatá cesta.
Dvere navždy otvorím
a napíšem na ne rým:
„Dom pre celé rodiny,
vstup je prísne povinný.“

 

Vytlačiť

Obrus, sliepka a obuchy

Zverejnené v Rozprávky

Rozprávky zo sveta - Dánska rozprávka
Prerozprávala: Katarína Mosnáková – Bagľašová

Ilustroval: Miroslav ČániKdesi na severnom Fyne žil raz jeden chudobný človek menom Rasmus Bezzemok. Spolu so svojou ženou žili v malej chalúpke a živili sa z políčka, na ktorom pestovali pohánku. Jeden rok pohánka krásne urodila, ale práve keď ju už chceli žať, prišiel víchor a vymietol im všetko zrno.

Neďaleko ich domu bol vysoký vrch, na ktorom žil obor. Ľudia ho vinili zo všetkého zlého, čo ich postihlo, a preto si Rasmus pomyslel, že aj za jeho biedou stojí práve obor. Nuž sa vybral na vrch. Na končiari bol vtlačený kôl, ktorým bolo treba potriasť, ak sa niekto chcel rozprávať s obrom. Rasmus tak aj urobil a vtom obor zreval:

„Kto to trasie mojím kolom?“

„To som ja,“ odpovedal Rasmus. „Víchor mi vymietol všetko zrno z pohánky a určite ho privial sem  k tebe. Nuž som sa chcel opýtať, či by si mi mohol za to dať nejakú náhradu?“

Vytlačiť

Dážďovka zemná je...

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír Valihora...aj dievča, aj chlapec!
To zistíme, keď sa
zblízka pozrieme na vec.

Je to vôbec možné?
Je.
Živočíchy sú rôzne.

Príroda pozná mnohé zázraky.
Netopier má krídla, lieta,
nepatrí však medzi vtáky.

Vám to možno bude divné,
naučme sa však s tým žiť:
aj mamou, ale aj otcom
naša dážďovka môže byť.

A nie je jediná.
Sú aj také ryby.
OBOJPOHLAVNÉ.
Inak sú bez chyby.

Vytlačiť

Túlavé nohy

Zverejnené v Básne

Mária Vršková

Túlavé nohyKeď bol Samko ešte malý,
z izby ste ho nedostali:
pri stolíku často stál,
keď chcel, tak aj maľoval,
na gauči rád s tatom spal,
na koberci sa vždy hral
a bol samý smiech a reč.             
Z izby sa však nehol preč.

Teraz mama nevie sama,
kde má toho svojho Sama.
Či je niekde na dvore,
pri kompótoch v komore,
či sa ukryl v pitvore,
možno behá po hore.
Z izby stále uteká,
niet ho doma, človeka.

Viete, kde sa stala zmena?
Má kľučku už po ramená!

 

Vytlačiť

Predátor

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Čaroslovník - PredátorPredátor je živočích, ktorý sa živí dravým spôsobom. Lovom. Zvyčajne pradie ako mačiatko v chládku akéhosi stromu, ale keď pocíti hlad, v okamihu sa mení na hrôzostrašného leva! Vytasí pazúry, zatrasie hlavou a zrúkne tak silne, že i chládok spod stromu ufujazdí od strachu!

Aj keď ich väčšina žije ďaaaleko, ďaaaleko od Mišovej ulice – v tropických pralesoch, predátorov vlastne možno stretnúť všade! Íha!

Napríklad taká sova, ba dokonca i pavúk, sú tiež predátormi.

Spoločné je pre nich to, že na lov sa vyberú, len keď im škvŕka v žalúdku. Prázdny žalúdok je dňom smútku predátorových obetí. Každá myška to dobre vie, práve preto sa i skrýva v myšacej diere.

Vytlačiť

PÁN V ORANŽOVOM KABÁTE

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraKto je, decká, ten na strome?
Kde on býva, v akom dome?
Chytrý žonglér, akrobat,
snáď nespadne na chrbát.

Ruky - nohy dlhočizné,
hneď ho vidíš, potom zmizne.
Lesné plody, ovocie,
listy stromov, všetko zje.

Na konároch rád sa hojdá,
opičia je táto móda.
Nohy hore, hlava dolu,
hravo zvláda svoju rolu.

Pochabí sa, prevracia,
nebýva mu z toho zle.
Nezvracia.

Z konára hop na konár,
na tváričke dobrej, milej
svieti múdrych očí pár.

Účes ako šaškarmiško,
po jedle si zíva tíško.
Volajú ho človek lesný,
spievajú mu veľa piesní.

Kabát mu je ako nový,
chlpatý a oranžový.
Žije si on ako sultán –
náš kamarát ORANGUTAN.


Ilustroval: Vladimír Valihora