lovec na asteroidy

Vytlačiť

Všetkým nevyhovieš

Zverejnené v Rozprávky

(Nemecká ľudová rozprávka)

Ilustrovala: Irena IvovićováNiesol sa raz človek na somárovi. Syn kráčal pešo popri ňom. Stretne ich pocestný a hovorí:
„Ej, otec, nerobíš dobre, že ty sa nesieš a syna necháš ísť pešo. Tvoje nohy sú mocnejšie.“

Otec zosadol a nechal ísť na somárovi syna. Tu ich postretne iný pocestný a vraví:
„Šuhajko, nerobíš dobre, že ty sa nesieš a otca necháš ísť pešo. Ty máš mladšie nohy.“

Sadli si teda na somára obaja a išli tak kus cesty. Ide tretí pocestný a vraví:
„To je ale surovosť! Dvaja blázni na slabom zvierati! Či by som nevzal palicu a nevykúril vás oboch?“

Otec so synom zosadli a išli pešo, jeden po pravej, druhý po ľavej strane a v prostriedku somár.  Tu ide štvrtý pocestný a hovorí:
„Ste vy ale čudáci. Nie dosť, že pešo musia ísť dvaja. Aspoň tretí sa mohol niesť.“

Nato otec zviazal somárovi predné nohy, syn zadné, zo stromu pri ceste spravili kôl, zavesili somára na kôl a na pleciach ho niesli domov.

Tak ďaleko to môže prísť, keď chceme každému urobiť po vôli.

Ilustrovala: Irena Ivovićová

Vytlačiť

Lekárska prehliadka

Zverejnené v Rozprávky

Dragan Lukić

Ilustrovala: Jana NovákováJasna prechladla, začala kašlať. Mama ju zaviedla k lekárovi. Ale Jasna nijako nechcela lekárovi dovoliť, aby ju prezrel.

„Jasna, čo ťa bolí?“
„Nič.“
„Nebolí ťa koleno?“
„Nie.“
„Ani prsty na ľavej ruke?“
„Ani prsty na pravej ruke?“
„A nebolí ťa...nebolí ťa... mašľa vo vlasoch?“
Jasna sa zasmiala a hovorí: „Áno, mašľa vo vlasoh ma bolí.“
„Nuž, tak ju teda prezrieme,“ povedal lekár a prezrel modrú mašľu, vlasy, čelo, oči,  nos
a hrdlo.

Vytlačiť

Zajac a korytnačka

Zverejnené v Rozprávky

Martina Bartošová

www.clipartkid.comRaz sa vybral zajac s korytnačkou do mesta.

Cesta bola dlhá, slniečko pripekalo. Keby bol v blízkosti aspoň nejaký strom, aby sa skryli do chládku!

Podráždenému zajacovi zrazu napadlo, že využije svoje rýchle nohy a príde do mesta skôr než korytnačka. „Veď si ona bezo mňa poradí,“ pomyslel si.

Ani jej nestačil povedať „čau, maj sa!“, zmizol ako blesk.

Keď prešiel hodný kus cesty, pocítil únavu a obrovský smäd. Zatočila sa mu hlava, potkol sa a spadol do priekopy. Tak sa korytnačka dostala do mesta skôr než on.

PONAUČENIE: neopúšťaj svojich kamarátov len preto, ak sú v niektorých veciach menej šikovní než ty.

Vytlačiť

BITKÁR

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Bol v škole bitkár.Ilustrovala: Irena Ivović
Pobil sa už trikrát.

Strčil Jana, udrel Paľa,
aj Dávid sa v prachu váľa.
Štípe, hryzie, kope, bije –
jedným slovom - veľmi zlý je.

Vraj ho doma otec mláti -
on to ide deťom vrátiť.
Nik ho nechce,
nevie čo sú kamaráti.

Tak rodičia - bez násilia,
veľmi hrubo sa tí mília,
čo na deti idú prútom
a trvajú na treste krutom.

Vytlačiť

Ekológia

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Ekológia

Skôr, než sa naučíme, čo je ekológia, ujasnime si, čo je ekologická katastrofa.

Napríklad: Mišo zbožňuje marhuľový kompót. Nevýslovne. Tak ho má rád, že sa o tom písalo i v novinách:

„Na školskom maratóne dobehol prvý do cieľa chlapec, ktorý predtým zjedol desať plechoviek marhuľového kompótu!“

Keďže Mišovi rodičia vedia, že ich syn zbožňuje kompót, rozhodli sa v záhrade vysadiť marhule. Desať stromíkov. Lenže, kto sa dočká, kým sadenice narastú? Jesť sa musí hneď!

Po krátkom uvažovaní dostal nenásytný Mišo geniálny nápad. Namiesto stromov vysadí v záhrade plechovky, plastové fľaše a poháre. Z nich bude marhuľový kompót okamžite. Hurá!

Vytlačiť

Poézia

Zverejnené v Básne

Helena Chachulová

GaštanyIlustrovala: Marija Kovačević

Cupotajú gaštančeky,
cupi - dupi, cupi -lupi.
Pozor na pichľavé krúpy!

Bez kabáta a či v ňom
opúšťajú rodný strom.

,,Aha, gaštan!" kričia decká.
Hneď si plnia prázdne vrecká.
Čo z nich bude?
Psíček v búde -
všetko, čo fantázia ráči,
vymýšľajú oberači.

Vytlačiť

Vlk a píšťalka

Zverejnené v Rozprávky

(z knihy Najkrajšie bájky o zvieratkách)

Ilustrovala: Daniela VagašováOkolo stáda oviec sa potuloval hladný vlk. Toľko sliedil a ňuchal, až si uchytil malé jahňa a trielil s ním do lesa, aby ho zjedol na večeru. Jahniatko pozrelo na vlka smutnými očami a poprosilo:

„Viem, že ma zožerieš, ale prosím ťa, splň mi ešte posledné želanie predtým, ako to urobíš.“

„Aké máš želanie?“ spýtal sa vlk.

„Počulo som, že si jediný vlk v celom lese, čo vie hrať na píšťalku. Aj mne hrával môj pastier, a tak ťa prosím, zahraj mi naposledy.“

Vlk bol opatrný a pre istotu priviazal jahniatko o kmeň stromu, aby neušlo. Potom sa posadil a vytiahol píšťalku. „Och, ako krásne hráš,“ žaslo jahňa. „Veď ty hráš lepšie ako môj pastier. Nože, zahraj mi ešte jednu.“

Pochvala sa vlkovi zapáčila, a tak spustil ešte hlasnejšie. Fúkal do píšťalky, fúkal, ako len vedel, až ho začul pes, čo strážil stádo. Zobudil pastiera a spoločne podľa zvuku píšťalky vlka našli a jahňa zachránili.

Jahňa sa tak spokojne mohlo vrátiť k svojmu stádu.

(redakčne upravené)


Ilustrovala: Daniela Vagašová