(Nemecká ľudová rozprávka)

Niesol sa raz človek na somárovi. Syn kráčal pešo popri ňom. Stretne ich pocestný a hovorí:
„Ej, otec, nerobíš dobre, že ty sa nesieš a syna necháš ísť pešo. Tvoje nohy sú mocnejšie.“

Otec zosadol a nechal ísť na somárovi syna. Tu ich postretne iný pocestný a vraví:
„Šuhajko, nerobíš dobre, že ty sa nesieš a otca necháš ísť pešo. Ty máš mladšie nohy.“

Sadli si teda na somára obaja a išli tak kus cesty. Ide tretí pocestný a vraví:
„To je ale surovosť! Dvaja blázni na slabom zvierati! Či by som nevzal palicu a nevykúril vás oboch?“

Otec so synom zosadli a išli pešo, jeden po pravej, druhý po ľavej strane a v prostriedku somár.  Tu ide štvrtý pocestný a hovorí:
„Ste vy ale čudáci. Nie dosť, že pešo musia ísť dvaja. Aspoň tretí sa mohol niesť.“

Nato otec zviazal somárovi predné nohy, syn zadné, zo stromu pri ceste spravili kôl, zavesili somára na kôl a na pleciach ho niesli domov.

Tak ďaleko to môže prísť, keď chceme každému urobiť po vôli.

Ilustrovala: Irena Ivovićová

Dragan Lukić

Jasna prechladla, začala kašlať. Mama ju zaviedla k lekárovi. Ale Jasna nijako nechcela lekárovi dovoliť, aby ju prezrel.

„Jasna, čo ťa bolí?“
„Nič.“
„Nebolí ťa koleno?“
„Nie.“
„Ani prsty na ľavej ruke?“
„Ani prsty na pravej ruke?“
„A nebolí ťa...nebolí ťa... mašľa vo vlasoch?“
Jasna sa zasmiala a hovorí: „Áno, mašľa vo vlasoh ma bolí.“
„Nuž, tak ju teda prezrieme,“ povedal lekár a prezrel modrú mašľu, vlasy, čelo, oči,  nos
a hrdlo.

Martina Bartošová

Raz sa vybral zajac s korytnačkou do mesta.

Cesta bola dlhá, slniečko pripekalo. Keby bol v blízkosti aspoň nejaký strom, aby sa skryli do chládku!

Podráždenému zajacovi zrazu napadlo, že využije svoje rýchle nohy a príde do mesta skôr než korytnačka. „Veď si ona bezo mňa poradí,“ pomyslel si.

Ani jej nestačil povedať „čau, maj sa!“, zmizol ako blesk.

Keď prešiel hodný kus cesty, pocítil únavu a obrovský smäd. Zatočila sa mu hlava, potkol sa a spadol do priekopy. Tak sa korytnačka dostala do mesta skôr než on.

PONAUČENIE: neopúšťaj svojich kamarátov len preto, ak sú v niektorých veciach menej šikovní než ty.

Zoroslav Jesenský

Bol v škole bitkár.
Pobil sa už trikrát.

Strčil Jana, udrel Paľa,
aj Dávid sa v prachu váľa.
Štípe, hryzie, kope, bije –
jedným slovom - veľmi zlý je.

Vraj ho doma otec mláti -
on to ide deťom vrátiť.
Nik ho nechce,
nevie čo sú kamaráti.

Tak rodičia - bez násilia,
veľmi hrubo sa tí mília,
čo na deti idú prútom
a trvajú na treste krutom.

Ján Žolnaj

Skôr, než sa naučíme, čo je ekológia, ujasnime si, čo je ekologická katastrofa.

Napríklad: Mišo zbožňuje marhuľový kompót. Nevýslovne. Tak ho má rád, že sa o tom písalo i v novinách:

„Na školskom maratóne dobehol prvý do cieľa chlapec, ktorý predtým zjedol desať plechoviek marhuľového kompótu!“

Keďže Mišovi rodičia vedia, že ich syn zbožňuje kompót, rozhodli sa v záhrade vysadiť marhule. Desať stromíkov. Lenže, kto sa dočká, kým sadenice narastú? Jesť sa musí hneď!

Po krátkom uvažovaní dostal nenásytný Mišo geniálny nápad. Namiesto stromov vysadí v záhrade plechovky, plastové fľaše a poháre. Z nich bude marhuľový kompót okamžite. Hurá!

Helena Chachulová

Gaštany

Cupotajú gaštančeky,
cupi - dupi, cupi -lupi.
Pozor na pichľavé krúpy!

Bez kabáta a či v ňom
opúšťajú rodný strom.

,,Aha, gaštan!" kričia decká.
Hneď si plnia prázdne vrecká.
Čo z nich bude?
Psíček v búde -
všetko, čo fantázia ráči,
vymýšľajú oberači.