Zoroslav Jesenský

Viete deti
Čo   je to more?
Keď hlava je dolu
A nohy sú hore.

A voda slaná,
z Bratislavy Aňa.

A Talian Giovanni.
V Jadranskom mori
ten je ako doma,
takpovediac vo vani.

Ponorí sa, vynorí,
zaspieva taliansku
kancónu o mori.

Z Istrie dečki,
kamarát Rok
predvedie perfektný
do mora skok.

A biela čajka,
lahodný vetríček,
na vode sa hojdá
drevená barka.

Ján Žolnaj

Ďalekohľad je optický prístroj na pozorovanie vzdialených vecí a objektov. Môžeme povedať, že cez tento prístroj možno vidieť i budúcnosť!

Fíha, žeby to bola pravda?

Samozrejme, že je.

Napríklad: cez ďalekohľad je možné spozorovať našu babku, ktorá nám nesie lahôdky, hoci je ešte na rohu. Už aj vieme, že čoskoro budú hody.

Mišov vševediaci dedko tvrdí, že prvý ďalekohľad vymysleli práve deti, ktoré sa nemohli dočkať vlastnej babky. Bolo to vraj v roku 1608 v dielni holandsko-nemeckého vynálezcu Hansa Lippersheya. Deti veselo vystrájali, vymýšľali, až dali náhodou dokopy dve zväčšujúce sklíčka. Zrazu to mali.

Kukli cez vynález na ulicu a okamžite si išli sadnúť k stolu. Keď ich babka vošla do kuchyne, nemohla sa vynačudovať, ako vedeli, že prichádza s maškrtami. Zázrak!

Katarína Mosnáková- Bagľašová

Daniela po dlhšom čase navštívila svoju starú mamu. Počula, že je chorľavá a rozhodla sa preto odcestovať na dedinu a prázdniny stráviť pri nej. Rodičia jej kúpili mobilný telefón, nie iba preto aby ju udobrili, že musí sama cestovať, ale aj preto, aby mohli byť stále v kontakte.

Daniela sa, pravdaže, tešila na svoj nový mobil a nevedela sa od neho oddeliť. Písala si esemesky s kamarátkami, chatovala na internete, sledovala diania a fotky na Facebooku, takže si vôbec ani len nevšimla, ako dlho cestovala. Kamarátov a rodičov mala cez mobil vždy pri sebe a ani len nepocítila, že by jej niekto chýbal.

Po príchode k starej mame, ktorá jej zo dňa na deň vypekávala tie najlepšie koláče, rozprávala zaujímavé príhody z detstva, učila ju kŕmiť domáce zvieratká a vyšívať, Daniela pochopila, že jej vlastne celý tento čas chýbala práve stará mama. Čoskoro zabudla na svoj mobil a venovala sa výlučne iba svojej starkej.

Ján Žolnaj

Charles Darwin, svetoznámy prírodovedec, sa narodil 12. februára roku 1809 v Anglícku.
Ešte kým bol celkom malým šarvancom, často otravoval svojho dedka otázkou:

„Ako vznikol človek?“

„Ha! To je ľahká otázka,“ povedal dedko, „to vie každý: človek je dieťaťom otca a matky.“

„Ale ako potom vznikli otec a matka?“ nevzdával sa Charles.

Dedko si vždycky vykrútil velikánske fúzy, múdro sa zadíval do diaľky a slávnostne vyhlásil:

„Priniesol ich bocian.“

(španielska bájka)

Kohút hrabal na smetisku. Natrafila na neho líška a skočila po ňom, lebo sa jej zažiadalo hydiny. Ale kohútikovi sa podarilo ujsť, zatrepotal krídlami a vyletel na strom.

Líška pribehla pod strom, obiehala okolo neho a zaliečala sa kohútovi:

„Neboj sa, kmotor kohút. Prišla som ti povedať, že kráľ vydal rozkaz, aby sa všetky zvietará v krajine pomierili. Zlietni zo stromu dole.“

Len čo to líška dopovedala, začula za sebou brechať poľovníckeho chrta, nuž dala nohy na plecia a zvolala na kohúta:

„Dobre, maj sa, kmotor kohút. Prídem inokedy. Teraz radšej idem, lebo neviem, či chrt správne porozumel kráľovmu rozkazu.“

Ilustrovala: Daniela Vagašová

Ján Štrasser

Slnko páli, voda šumí.
Pozor, táto loď je z gumy!
Radu chcem ti dať:
kým ťa zdvihnú chrbty vĺn,
nezabudni si svoj čln
riadne nafúkať!

Ten, kto sedí za veslami,
nemôže mať ramená
tenké ako steblá slamy.
Chce to svaly z kameňa.
Rýchlo by si plávať chcel?
Tak sa opri do vesiel!