Vytlačiť

O sirote, čo s čertmi tancovala

Zverejnené v Rozprávky

Katarína Mosnáková - Bagľášová

Ilustrovala: Diana Vigašová"Kedysi sa počas zimných večerov pri teplej sedliackej peci čítali deťom príbehy z Biblie, rozprávali povesti či rozprávky. Jednu takú rozprávku nám v Aradáči vyrozprával 80-ročný apka Adam Kokavský."

Kde bolo, tam bolo, žili raz muž a žena, ktorým sa narodila dcérka Anka. Rodinka to bola veselá, až jedného dňa matka zomrela. Po čase sa otec rozhodol, že si zoberie novú ženu. A tak do ich domu prišla macocha so svojou dcérou Zuzkou.

Macocha Anku nikdy neprijala za svoju. Správala sa k nej ako k slúžke, až raz povedala mužovi, že Anku v dome už nepotrebujú: „Nech ide slúžiť!“ povedala a prikázala Anke, aby sa nachystala na cestu.

Otec sa obrátil k macoche: „Priprav Anke aspoň kapsu s jedlom.“ Macocha poslúchla a povedala, že jej zbalila kus slaninky, klobásky a chlieb a vraj už môže z domu odísť.

Anka zobrala kapsu a voľky-nevoľky sa pobrala z domu preč. Išla horou a hľadala niekoho, u koho by mohla slúžiť. Keď sa už zotmelo, prišla na kraj hory, ale nikoho nenašla. Sadla si na jeden kameň a taká unavená si rozbalila kapsu s jedlom, ktorú jej macocha nachystala. Lenže v kapse bol namiesto slaninky kus tehly, namiesto klobásky šúľok a namiesto chleba kus kameňa.

Kde sa vzala, tu sa vzala, ku Anke sa pritúlila čierna mačka. „Aj ty si hladná, cicka-micka?“ opýtala sa Anka. „Nemáme veľa, ale rozdelíme sa,“ povedala a siahla do kapsy. Tam bola zrazu skutočná slanina, klobása i chlieb. Anka tomu nemohla uveriť. Nuž sa s mačkou dosýta najedli, nabrali sily a pokračovali ďalej. Mačka viedla Anku za akýmsi svetlom, až prišli k domčeku. Mačka povedala: „Môžeš slúžiť u mňa. Nemám veľa, ale odvďačím sa ti.“

Anka pomáhala upratovať domček, varila, umývala riady a mačka jej za to poskytla nocľah a jedlo.

Raz o polnoci niekto zabúchal na dvere. „Kto je?“ opýtala sa mačka. „Štyria čerti,“ ozvalo sa za dverami. „Cicka-micka, daj peknú dievku do tanca!“

„Nedám, pokým jej nedáte zlaté rúcho,“ povedala mačka. A tí jej o chvíľu zlaté rúcho prehodili cez vráta.

„Cicka-micka, daj peknú dievku do tanca!“

„Nedám, pokým jej nedáte zlaté ponožky a topánky.“ I  túto žiadosť čerti splnili.

Keď tretí raz zvolali: „Cicka-micka, daj peknú dievku do tanca!“, mačka im odpovedala:

„Nedám, pokým jej nedáte zlatý ručník!“ A vtom okamihu i zlatý ručník bol za vrátami.

Anka sa vyobliekala do zlatého rúcha a až vtedy mačka čertom povolila, aby dievča zobrali do tanca. Povedala: „Teraz vám ju dám, ale aby ste sa s ňou pekne vytancovali a v dobrom ju domov vrátili!“

Tak sa aj stalo. Čerti vyzvŕtali dievku v zlatom rúchu a ani len netušili, že to bola chudobná sirota. Po tanci mačka povedala, že Anka už môže ísť domov. Pekne sa jej poďakovala za pomoc a vyplatila Anku zlatým rúchom.

O Anke po celý rok nebolo ani chýru ani slychu, takže všetci boli veľmi prekvapení, keď sa objavila. A ešte aká vyparádená! Hneď macocha aj Zuzku vyslala slúžiť, ale prikázala Anke, aby im vysvetlila cestu. Anka mala dobré srdce, nuž sestre dopriala a všetko vysvetlila. Matka prichystala Zuzke kapsu a tá na druhý deň odišla.

Keď prišla Zuzka do hory, sadla si na kameň, že sa naje. Kapsa bola plná – slaninky, klobásky a ani čerstvého chlebíka nechýbalo. Prišla k nej mačka a pýtala si jesť. Ale Zuzka mačku odkopla: „Šic, ty potvora jedna, čo by si ty chcela jesť, čo mne moja mamka nachystala?! Šiiiic!“

Ale ani netušila, že mačka ju prichýli vo svojom domčeku. O polnoci prišli čerti a hovoria mačke: „Cicka-micka, daj peknú dievku do tanca!“

Zuzka sa pýta mačky, čo má teraz robiť. A mačka jej odpovedá: „Sama jedla, sama pila, sama sebe raď!“ Vtom ju čerti do kola stiahli a pri tanci ju celú doškriabali a šaty na nej dotrhali.
 
Taká v zdrapoch sa vrátila domov. Vraj čerti slušne vytancujú iba dievky v zlatom rúchu. A ona ho nedostala, keďže sa k hladnému zvieratku tak nepekne správala.


Ilustrovala: Diana Vigašová