Ivan Andrejević Krylov

Dvaja priatelia raz nadránom kráčali domov a boli celkom ponorení do debaty. Vtom ich spod jednej brány zacítil pes a začal veľmi štekať. Pridal sa aj druhý pes, tretí, štvrtý a o chvíľu štekala celá ulica. Jeden z priateľov sa zohol pre kameň. Druhý ho však zastavil:

„Chceš ich rozdráždiť ešte viac? Radšej si ich nevšímaj. Urobíme lepšie, keď pôjdeme ďalej. Ako ich poznám, vyštekajú sa a o chvíľu bude ticho.“

A naozaj. Minuli ešte zopár plotov, doštekal aj posledný pes a ulicou sa opäť rozhostilo ticho.

(redakčne upravené)

Ilustrácia: Daniela Vagašová

Ján Žolnaj

Mišo má frajerku. Volá sa Katka a žije na druhom konci ulice. Je to také velikanské tajomsto, že o tom nikto nevie, dokonca ani ona.

Nevie to ani Mišov sused Paľo, lebo si myslí, že Katka je jeho frajerka. Ha!

Paľo takticky zasadil v záhrade strom. Vysokánsku jabloň. Každé ráno sa šplhá na najvyšší konár, z ktorého dovidí až po jej dom. Keď vidí, že Katka ide do školy, rýchlo zoskočí zo stromu a cvála, akože náhodou, aby ju stretol na rohu.

Mišovi sa to nepáči, preto sa rozhodol zasadiť vlastný strom. Dlho uvažoval: ktorý je vyšší od jablone? Toľko študoval učebnicu biológie, až ho prekvapila najvyššia známka z kontrolnej úlohy. Dozvedel sa, že strom, ktorý hľadal, sa volá – baobab!

Je to obrovské stromisko. Širokánske desať metrov a môže narásť až do výšky tridsať metrov! Ihahááj! To je ono!

Problém bol iba v tom, že také stromy rastú v Afrike. Ako ho dostať do záhrady? Nemožno si ho objednať poštou, lebo sa nevmestí do poštovej schránky. Fúúú!

Zoroslav Jesenský

Jedného dňa naša pani kuchárka miesila pri otvorenom okne cesto, že žiakom napečie lepníky. Ako obyčajne, z prsta si zložila zásnubný prsteň, aby jej ho „cesto nezjedlo“. Údajne ho pred mnohými rokmi dostala od svojho snúbenca, mäsiarskeho pomocníka Ďura Anušjaka, ktorý potom ale zmizol a nikdy viac sa neukázal. Naša pani kuchárka tvrdila, že odišiel do Ameriky, že tam sa vyškolil za kozmonauta a že je otázka času, kedy poletí na Saturn, kde vraj majú najkrajšie prstene, aké človek kedy videl. A že jej Ďuro jeden určite prinesie a s ňou sa potom ožení. Pani kuchárka milovala prstene, len čo je pravda.

La Fontaine

Na veľkom dvore sa myši mali dobre. Kde-tu našli rozsypané zrnká, omrvinky a iné pochúťky. Avšak popri radosti mali i starosti, lebo na dvore býval aj ryšavý kocúr. Bol veľký a nebezpečne prefíkaný. Na slnku sa tváril, že spí, ale prižmúrenými očami pozoroval okolie. Skok! A úbohú myšku držal v pazúroch.

Najstarší myšiak zvolal na povale poradu. Postavil sa na prevrátený kvetináč a povedal: „Je načase, aby sme skoncovali so strachom! Má niekto návrh, ako sa môžeme pred kocúrom ochrániť?“

Zuzana Čížiková

V tichý večer pri mesiačku
vyšiel ježko na prechádzku.
Vykradol sa z úkrytu:
„Vrátim sa do úsvitu.“

Brodil sa cez vlhké lístie,
zašpinil si boty čisté.
Poza humno, cez záhradu,
dostal sa na autostrádu.

Pomyslel si: „Tu je miesta,
na prechádzku – vhodná cesta.“
Mesiac svieti. „Aká krása,
vrátim sa tu neraz, zdá sa.“

Ján Žolnaj

Absurdnosť alebo absurdum je latinský výraz, ktorý označuje nezmysel alebo nemožnosť.
Pokúsme sa ho vysvetliť obrazne.

Predstavte si napríklad takúto situáciu: Mišo sedí strachuplný   doma vo svojej izbe a čaká na otcov návrat z pohovoru s triednou učiteľkou. Volala ho preto, lebo Mišo má veľa neospravedlnených hodín.

Dvere sa zrazu rázne otvoria a pohľady sa im stretnú. Všetko je jasné – bude škriepka!

Mišo sa pokúšal zachrániť situáciu a ospravedlniť:
– Ja, ja, ja, nie, veď...