lovec na asteroidy

Vytlačiť

Ľan

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Čaroslovník - Ľan

Mišo sa rozhodol stať umelcom. Svetoznámym maliarom. Niežeby rád maľoval – ani náhodou. Raz v kuchyni si za maľbu na stene zaslúžil odchod do kúta a odvtedy sa umením vôbec nezaoberal.

Tentoraz je však priam prinútený stať sa umelcom.

Triedna učiteľka rozkázala všetkým žiakom na domácu úlohu namaľovať obraz. Najkrajší vraj bude vystavený v triede počas celého roka. Nemohol si predsa dovoliť, aby Paľo zvíťazil a potom sa celý rok pozerať na jeho čarbanicu! To by bola katastrofa! Preto sa musel stať virtuózom štetca a namaľovať úplne dokonalý obraz!

Aby to Mišo dokázal, najprv bolo treba pohľadať správny štetec – nepochybne ten ktorým sa mama líči. Potom musí nájsť vhodnú farbu. Tá, ktorou ho nahnali pretrieť vlastné veľdielo v kuchyni, je výborná. Ďalej, maliarske plátno... Tu sa už vyskytol problém. Také plátno je zvyčajne ľanové. Kde ho vysnoriť?

Vytlačiť

Ročné obdobia

Zverejnené v Rozprávky

Miroslav Gašpar 

Ilustroval: Miroslav ČániMalý Ferko rád chodieval k starým rodičom. Bývali na druhom konci dediny v malej chalupe. Keď ho mama a ocko k babke a dedkovi priviedli, najčastejšie u nich zostával celý deň. Z toho mal nesmiernu radosť tak Ferko, ako aj starí rodičia.

Chlapec u babky a dedka rád trávil čas, lebo mu babkine jedlá veľmi chutili – nikto nevedel uvariť takú dobrú šošovicovú polievku alebo takú chutnú paradajkovú omáčku, či pripraviť takú chutnú pečienku ako babka.

A dedko – ten zas vedel veľmi veľa zaujímavých rozprávok. S vnúčikom veľa času trávili na povale, kde mali staré náradie, ktoré sa v minulosti používalo. Ferko sa pýtal a dedko odpovedal. O každom predmete vedel porozprávať zaujímavý príbeh. Na povale boli aj staré knihy a učebnice, z ktorých sa učili ešte ocko a strýko. Ferko ich rád čítal a predstavoval si ocka ako žiaka.

Vytlačiť

ŽABA

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraMôj otec veľmi
miloval žaby.
Bol na ne
jednoducho slabý.

Ako ktorú videl
do ruky ju bral.
Bol pritom usmiaty,
akoby sa hral.

Obracal ju, pozeral,
poškrabkal po brušku,
rád by jej na pochúťku
ponúkol aj mušku.

Dokonca sa naučil
ako žaba rapotať,
popri ňom aj sám
prestal som sa báť.

Vytlačiť

Ako vzniklo leto

Zverejnené v Rozprávky

Indiánsku rozprávku prerozprávala
Katarína Mosnáková-Bagľašová

Ilustrovala: Jana NovákováNa úpätí jedného snehom obsypaného vrchu sa rozprestierala dedinka s niekoľkými kolibami. V kolibe bolo celý rok veľmi chladno a preto si ľudia nemohli vypestovať obilniny, zeleninu a ovocie. Živili sa predovšetkým divinou, ktorú si sami ulovili. Len medvede nikdy nelovili, lebo to boli veľmi múdre zvieratá, ktoré svojimi radami pomáhali ľuďom.

Jedného dňa v dedine zomreli muž a žena, ktorí po sebe nechali päť detí: mladú dievku, troch synov a štvorročné dieťa, chlapča. Keď dieťatko videlo, že zostalo bez rodičov, začalo plakať a stále sa vypytovalo najstaršej sestry, kde sú ich rodičia. Sestra mu vysvetlila:

„V našej dedine je veľmi chladno. Keď niekto zomrie, je mu ešte chladnejšie ako nám. My sa zohrejeme tak, že sa hráme, hýbeme, pracujeme a chytáme zverinu. Mŕtvych musíme zahaliť do brezovej kôry tak, aby im ani jeden vlások nebolo vidno a aby im sneh a vietor neublížili. Aj naši rodičia sú teraz zavinutí do brezovej kôry,“ povedala dievčina.

Vytlačiť

Semafor

Zverejnené v Básne

Denisa Brliťová

SemaforRozhodol sa semafor,
že si spraví z ľudí fór.
Stojí stále ani socha,
pobaví sa aspoň trocha.  

A tak svietil pre zmenu
stále iba červenú.
Boli že ti neporiadky
tam uprostred križovatky!

Autá stoja, trúbia iba,
niekde asi bude chyba.
Semafor sa smial a bavil,
no my vieme, že zle spravil.
Však je lepšie, milé deti,
keď semafor správne svieti?

 

Vytlačiť

Prváci, do toho!

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Prváci, do toho!Tak čo, milý kamarát?
Nechce sa ti do školy?
Patríš azda medzi tých,
ktorých škola bolí?

No len smelo, nefňukaj,
priateľovi, priateľke
pravú ruku daj.

Teraz pekne pomaly:
čítať, písať, počítať.
Kto je slušný, usilovný,
toho škola nepáli.

A radosť je veľká,
keď ťa v triede uvíta
usmiata pani učiteľka.

 

Vytlačiť

Labyrint

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Labyrint

Daidalos bol, podľa starogréckej mytológie, najväčší grécky staviteľ a vynálezca. Preslávil sa tým, že bol prvým človekom, ktorý vzlietol do povetria, no nie ako kozmonaut. Ten chlapík si zostrojil krídla z vtáčích pier, zlepil ich voskom, zamával rukami a hurá – už aj lietal oblohou. Nevýhoda bola iba v tom, že vosk sa na slnku topil, takže Daidalos vždy zhrmotal na zem. Bums!

Bez ohľadu na tieto prekážky, raz sa mu predsa len podarilo priletieť do kráľovstva Kréta, kde gazdoval chýrečný kráľ leňochov – kráľ Minós. Ten bol natoľko lenivý, že sa mu ráno nechcelo vstávať z postele. Kedykoľvek sa prebudil, už bolo poludnie. Nuda. Tak ho to deprimovalo, že strácal chuť kráľovať.

Keďže mu však najväčší grécky staviteľ doslova spadol z neba, rozhodol sa, že sa trochu pobaví. Rozkázal Daidalovi, aby preňho vytvoril zázračné dielo, najzaujímavejšiu hru na svete. Rozkázal mu vybudovať velikánske bludisko z kameňa – labyrint, z ktorého málokto nájde cestu von!